„Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda. Lebo je väčšia a silnejšia ako moc.“ (úryvok z reči S. Krčméryho pred súdom r. 1954)
Silvester bol skaut, slovenský lekár, politický väzeň a katolícky disident, ktorý v časoch komunistického režimu spolu s tajným biskupom Jánom Korcom a s Vladimírom Juklom zorganizoval na Slovensku rozsiahlu tajnú cirkev. V rokoch 1951 až 1964 bol väznený. Bol jedným z organizátorov Sviečkovej manifestácie v marci 1988 v Bratislave.
Detstvo a mladosť prežil v Banskej Bystrici, kde si ako 13-ročný chlapec poznačil do denníka: „nulla dies sine linea“ (nezaháľať ani deň). Počas svojho vysokoškolského štúdia medicíny sa Krčméry zaujímal o evanjelizáciu Ruska.
Na jeseň roku 1943 sa zoznámil s chorvátskym kňazom Tomislavom Kolakovičom (pravým menom Stjepan Poglajen), ktorý utiekol na Slovensko, pretože v Chorvátsku ho prenasledovalo gestapo pre jeho odpor voči nacistickej ideológii. Rovnako ako Krčméry aj on zdieľal snahu o evanjelizáciu Ruska a veril, že po prechode frontu strednou Európou sa mu z územia Slovenska lepšie podarí dostať na východ. Stretnutie s Kolakovičom ho ovplyvnilo na celý život. Kolakovič začal organizovať spoločenstvo Rodina, ktorého cieľom bolo okrem prehĺbenia duchovného života pripraviť sa na prenasledovanie zo strany rozrastajúcej sa „komunistickej ideológie“. Do „mesta pod Urpínom“ sa opätovne vrátil ako účastník SNP po boku profesora Kolakoviča.
Stal sa obeťou komunistického režimu. Bol zatknutý v noci z 26. na 27. júla 1951, keď ho počas vykonávania povinnej vojenskej služby v Kuřivodách príslušníci Štátnej bezpečnosti vylákali pod zámienkou pomoci chorému. Zažil krutú vyšetrovaciu väzbu (1951 – 1954) a v roku 1954 bol vo vykonštruovanom procese vojenským súdom v Trenčíne odsúdený za vlastizradu na 14 rokov väzenia. Trest si odpykával vo viacerých väzniciach (vrátane Banskej Bystrice) a v pracovných táboroch. Po návrate z väzenia pracoval ako lekár v Podunajských Biskupiciach.
Bol spoluzakladateľom sekulárneho inštitútu Spoločenstvo Fatima (1974), ktorý sa podieľal na vydávaní samizdatovej literatúry, organizovaní krúžkov tajnej cirkvi, pašovaní náboženskej literatúry na Slovensko i do ZSSR a položil základy rodinných a mládežníckych kresťanských hnutí (vrátane eRka — Hnutia kresťanských spoločenstiev detí).
Vo vysielaní Hlasu Ameriky v roku 1984 bol označený za „jedného z najstráženejších a najsledovanejších v ČSSR“. Stál pri zrode Sviečkovej manifestácie (25. marca 1988), ktorá slovami terajšieho nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera „otvorila cestu k pádu Berlínskeho múru a k novembru ’89“.
Už od vysokoškolských čias organizoval evanjelizáciu študentov, učňov, neskôr aj narkomanov, alkoholikov i väzňov. Bol blízko ľuďom na periférii, slúžil každému v duchu hesla: „... aby sa nám každý stal rodinou“. Dominik Tatarka ho nazýval „apoštolom“, František Mikloško „pilierom tajnej cirkvi“ a „žijúcou legendou“.
Jeho životný príbeh ocenil Ján Pavol II. udelením Radu sv. Silvestra. Dňa 1. januára 2013 mu prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Získal cenu Nadácie Jána Langoša, čestné občianstvo mesta Banská Bystrica, čestné občianstvo mestskej časti Bratislava-Ružinov a in memoriam aj čestné občianstvo mesta Trenčín. Prvé námestie po Vladimírovi Juklovi a Silvestrovi Krčmérymu pomenovala obec Šintava (2014). Ľubomír Feldek o ňom napísal divadelnú hru Nepolepšený svätec, ktorá sa hrala na doskách Slovenského národného divadla.
Silvester Krčméry svoje pevné zásady nezradil ani pod nátlakom moci, eštebáckych výsluchov a komunistických lágrov. Celý život zasvätil pravde, viere a jej šíreniu. Jeho postoje sa stali vzorom a oporou pre mnohých nasledovníkov v zápase o slobodu v čase fašizmu i komunizmu.
V roku 2021 sa začal na Slovensku sláviť 24. jún ako Deň pamiatky obetí komunistického režimu na Slovensku. V tento deň — 24. júna 1954 — Silvester Krčméry pred súdom v Trenčíne povedal: „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu!“ Jeho reč na súde má nadregionálny charakter. „Bez jedinej korektúry by ju mohla prevziať Všeobecná deklarácia ľudských práv,“ tvrdí spisovateľ Ľubomír Feldek.
Ľubomír Feldek: „Pred Vyšším vojenským súdom v Trenčíne. Na ňom — 24. júna 1954 — predniesol Silvester Krčméry reč, ktorú by dnes mal aspoň v zhustenej podobe vedieť naspamäť každý slovenský maturant, bez ohľadu na to, akého je vierovyznania. Z tej reči krásne vidíme, že Krčméryho zápas za náboženskú slobodu bol zároveň zápasom za slobodu ako takú. Preňho bolo Kristovo meno synonymom dobra a pravdy a aj vtedajšiemu súdu musela vyraziť dych jeho myšlienka: „Tým, že sme slúžili Bohu a človeku, slúžili sme aj ľudskej spoločnosti, a podľa dnešnej terminológie aj „robotníckej triede“. Hoci my ľudí nerozdeľujeme! Ani podľa tried, ani podľa majetku a kabáta, ani podľa rasy alebo pôvodu, ale každý človek je pre nás druhým Kristom.“ Hoci niet pochýb, že táto Krčméryho myšlienka vyrastá z jeho náboženskej viery, bez jedinej korektúry by ju mohla prevziať Všeobecná deklarácia ľudských práv.“
Život Silvestra Krčméryho bol úzko spätý s Banskou Bystricou, kde prežil detstvo a mladosť a kde si následne po nespravodlivom odsúdení aj „odpykával“ trest (od novembra 1955 do apríla 1958).
Synovec Silvestra Krčméryho, profesor Vladimír Krčméry, pri príležitosti udelenia čestného občianstva mesta Banská Bystrica (2017) v liste uviedol: „S veľkým dojatím som prijal informáciu o ocenení môjho strýka Dr. Silva Krčméryho. Tento Váš počin si veľmi vážim, lebo som mal tú česť od roku 1977 do roku 1989, pod jeho vedením mariť dozor totalitného štátu nad cirkvami (vtedy paragraf 217 tr. z.) u nás ako aj v krajinách bývalého ZSSR. Strýko ma vzal osobne v roku 1990 aj do bunkra nad Banskou Bystricou pri katastri obce Ľubietová, kde s Dr. Juklom skrývali dve židovské rodiny od novembra 1944 a operoval zranených v tíme prof. Dr. Kolakoviča. Od neho osobne viem, že dlhé roky jeho života (20 rokov) boli úzko spojené s B. Bystricou. (...) Považujem uznesenie Vášho zastupiteľstva za historicky čin významný pre pamäť národa na časy komunistickej totality.“
Silvester Krčméry je pochovaný v Bratislave na Martinskom cintoríne na Trnavskej ceste. Hrob sa nachádza v sektore 22, číslo 762. Nápis na hrobe: MUDr. SILVESTER KRČMÉRY
Literatúra a pramene:
NEUPAUER, František. Silvo Krčméry. Bratislava : Nenápadní hrdinovia, 2012. 39 s. ISBN 978-80-970945-0-8.
KRČMÉRY, Silvester. Pravdou proti moci : príbeh muža, ktorého nezlomili. 1. vyd. Žilina : Artis omnis, 2014. 412 s. ISBN 978-80-89718-09-2.
Ľubomír Feldek: Nepolepšený svätec (Na úvod) - elektronická knižnica [online]. zlatyfond.sme.sk. https://zlatyfond.sme.sk/dielo/2016/Feldek_Nepolepseny-svatec/1
Životopis na stránke UPN: https://www.upn.gov.sk/sk/pribeh-pamatnika-silvester-krcmery-1924-2013/
Zomrel katolícky disident Silvester Krčméry [online]. www.aktuality.sk, 11.9.2013, [cit. 2013-09-11]. Dostupné online. ((po slovensky))
KRČMÉRY SILVESTER — JUKL, VLADIMÍR. V šľapajách Kolakoviča. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Charis, 1996. S. 7 — 8.
MIKLOŠKO, František. Nebudete ich môcť rozvrátiť. Bratislava : Archa, 1991. S. 21.
KRČMÉRY SILVESTER — JUKL, VLADIMÍR. V šľapajách Kolakoviča. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Charis, 1996.
MIKLOŠKO, František. Nebudete ich môcť rozvrátiť. Bratislava : Archa, 1991. S. 74.
KRČMÉRY, Silvester. Legendárny prejav. Denník Postoj (Bratislava: Postoj Media), 2022-06-24. Dostupné online [cit. 2022-06-26]. ISSN 1336-720X.
Impulz: Posledný pozdrav priateľovi [online]. http://www.impulzrevue.sk/ , [cit. 2019-02-05]. Dostupné online.
Autor textu: Mgr. Tomáš Štrba, PhD.
