vlastným menom Andrej Braxatoris, pseudonymy: Andrej Braxatoris-Sládkovič/Andrej Sládkovič/ Ondřej Krasyslav Sládkovič
V rokoch 1839 – 1840 študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, Bratislave (1840–1842) a na univerzite v Halle (1843 – 1844). Za farára v Hrochoti bol zvolený v roku 1847, prežil tam aj revolučné roky 1848/49. V roku 1856 bol ustanovený za farára v Radvani, kde pôsobil do konca života. Ako básnik sa usiloval vysloviť generačné pocity, pričom nadväzoval na domáce tradície. Vrcholnými dielami sú skladby Marína (1846) a Detvan (1853). Z príležitostných básní sú najznámejšie Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, Nehaňte ľud môj, Hojže, Bože, jak to bolí a i. Bol uctievanou osobnosťou svojej generácie, pochovaný je na cintoríne v Radvani-Kráľovej. Socha básnika sa nachádza pri evanjelickom kostole v Radvani. Jeho meno nesie jedna z ulíc mesta, gymnázium, ako aj krajská prehliadka v umeleckom prednese poézie a prózy.
Sládkovič studied at lyceums in Banská Štiavnica (1839–1840) and Bratislava (1840–1842) and at the University in Halle (1843–1844). He was appointed pastor in Hrochoť in 1847 and spent the years of revolution 1848/49 there. In 1856, he was appointed pastor in Radvaň where he remained for the rest of his life. As a poet he strived to express the feelings of his generation while drawing on local traditions. The poems Marína (1846) and Detvan (1853) are his major works. His best known poems written on special occasions include Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti (I Shall Sing a Song About a Free Country), Nehaňte ľud môj (Do not Shame my People), Hojže, Bože, jak to bolí (Oh God, How It Pains Me). He was a highly respected figure of his generation and is buried in the cemetery of Radvaň – Kráľová. There is a statue of the poet near the Lutheran Church in Radvaň. A street in the town is named after him, as well as a local grammar school and a regional poetry and prose recitation contest.
Autor textu: PaedDr. Jana Borguľová
Pomník Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici je NKP od 26.06.1963
