Súradnice: 48.7359917, 19.1555147

Dom kultúry je súčasťou nového  kultúrno – spoločenského centra Banskej Bystrice, formovaného na základe víťaznej urbanisticko-architektonickej koncepcie prof. Emanuela Hrušku a doc. Milana Kodoňa zo súťaže v roku 1959. Koncepcia riešila situovanie Pamätníka – Múzea SNP a jeho predpolie - priestor medzi historickým jadrom mesta a novým obytným súborom „Pred stanicou“. Zároveň definovala hmotovo-priestorové riešenie jednotlivých objektov - solitérov a kompozičné vzťahy medzi nimi. Dom kultúry v nej navrhli ako átriový monoblok, ktorého výrazné horizontálne členenie kontrastuje s vertikálnou hmotou susedného 16-podlažného Hotela Lux a umocňuje dominantnú kompozičnú pozíciu Pamätníka SNP na návrší. Táto koncepcia bola ďalej rozpracovaná v podrobnejšom riešení  jednotlivých stavieb (Hotel Lux, Dom kultúry, Banka s obchodmi – zmena oproti koncepcii prof. Hrušku, ktorý navrhoval na jej mieste Divadlo, obytné domy).

Podoba Domu kultúry, akú poznáme dnes, je výsledkom celoštátnej anonymnej architektonickej súťaže na „Všeodborový klub KOR“ vyhlásenej v roku 1961. Autorom víťazného návrhu bol Ing. arch. Jozef Chrobák v spolupráci s Ing. arch. Karolom Tisončíkom a Ing. arch. Jozefom Pálkom. V návrhu sa pri materiálnom riešení Domu kultúry pridŕžali pôvodnej urbanistickej koncepcie profesora Hrušku a rozpracovali koncept átriového monobloku, v ktorom usporiadali komplikované prevádzkové vzťahy. Základným zámerom autorov bolo násobiť účinky veľkých priestorov. To je aj hlavným motívom architektonického výrazu celej stavby a v tomto zmysle bolo koncipované aj výtvarné dotvorenie interiérov a exteriéru.

Materiálové riešenie a monumentalita budovy ilustrovali zmenu paradigmy, ku ktorej v architektonickej produkcii na Slovensku v sedemdesiatych rokoch dochádzalo. Fasády objektu sú navrhnuté ako integrálna súčasť výtvarného celku, nie sú len obalom budovy.

Ikonická severná fasáda je charakteristická elegantným veľkoplošným presklením foyeru ohraničeným masívnym betónovým rámom, ktoré je rytmizované hustým radom štíhlych, vertikálnych pilierov. Expresívne pôsobenie priečelia umocňuje umelecky stvárnená reliéfna stena z pohľadového betónu umiestnená nad vstupom do átria, ktorej autormi sú Jozef Chrobák a Oto Opršal.

Dom kultúry bol navrhnutý ako viacúčelové kultúrno-spoločenské centrum s dôsledne rozvrhnutými a prevádzkovo zosúladenými funkčnými celkami s cieľom dosiahnuť maximálnu variabilitu a flexibilitu využitia. Tento zámer umožnilo umiestnenie hlavných spoločenských priestorov (estrádnej sály s foyerom, komorného divadla s foyerom a reštaurácie) na jednom podlaží, čo vytvorilo možnosť ich vzájomného prepájania alebo oddelenia a výrazného rozšírenia spôsobov využitia. Dispozičné riešenie vychádza zo základného princípu logického a samostatného sprístupnenia jednotlivých funkčných celkov pre návštevníkov – komorného divadla, estrádnej sály, kinosály, bábkového divadla, klubovní a knižnice, reštaurácie a ďalších prevádzok. 

Interiéry dopĺňajú diela popredných predstaviteľov slovenskej výtvarnej moderny, medzi nimi Viliam Kompánek, Milan Laluha, Milan Palko, Miroslav Ksandr či Ester Šimerová‑Martinčeková. Tieto diela boli od počiatku integrálnou súčasťou architektonického konceptu. Cennou súčasťou sú umelecko‑remeselné prvky pôvodného interiérového vybavenia – svietidlá, obklady, mobiliár a kovové detaily.

Príprava, projektovanie a realizácia stavby boli náročné a trvali dlhých 18 rokov - od vzniku koncepcie v roku 1961 po kolaudáciu v roku 1979. Samotná výstavba budovy s pôdorysom 111,5 × 44,5 m sa uskutočnila v rokoch 1973 – 1979 a stála 90 mil. Kčs. V rokoch 1981 – 1988 bola k objektu doprojektovaná a pristavaná konzolovito vysunutá hmota kinosály.

Dom kultúry v Banskej Bystrici je jedným z najvýznamnejších diel slovenskej neskorej moderny. Má mimoriadne architektonické, urbanistické a kultúrne hodnoty, reprezentuje vrchol tvorby svojej éry a po desaťročia bol centrom spoločenského života mesta - spoločenských udalostí, divadelných predstavení, koncertov, festivalov, klubovej činnosti a vzdelávacích aktivít, čím prispel k rozvoju komunitného života a kultúrnej identity mesta.

Zároveň je dôležitým dokladom architektonického myslenia socialistického modernizmu 70. rokov, ktorý v Banskej Bystrici zanechal výraznú stopu.

Krátko po dokončení stavby získal Ing. arch. Jozef Chrobák za architektonické a umelecké kvality Domu kultúry Cenu Zväzu slovenských architektov (dnes Cena Dušana Jurkoviča) za rok 1979, v roku 2020 bola stavba zaradená do registra významných diel modernej architektúry druhej polovice 20. storočia na Slovensku, ktorý spravuje Oddelenie architektúry Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v spolupráci s medzinárodnou organizáciou Do.co,mo.mo (Documentation and Conservation of Buildings, Sites and Neighbourhoods of the Modern Movement)

 

The House of Culture is part of the new cultural and social center of Banská Bystrica, formed on the basis of the winning urban and architectural concept by Prof. Emanuel Hruška and Doc. Milan Kodoň from a competition in 1959. The concept addressed the location of the SNP (Slovak National Uprising) Memorial Museum and its foreground – the area between the historic city center and the new residential complex "Pred stanicou" ("In front of the station"). At the same time, it defined the material and spatial solution for individual objects – solitaires – and the compositional relationships between them. The cultural center was designed as an atrium monoblock, whose distinctive horizontal structure contrasts with the vertical mass of the neighboring 16-story Hotel Lux and enhances the dominant compositional position of the SNP Memorial on the hill. This concept was further developed in a more detailed solution for individual buildings (Lux Hotel, House of Culture, Bank with shops – a change from the concept of Prof. Hruška, who proposed a theater and residential buildings in its place).

The appearance of the House of Culture as we know it today is the result of a nationwide anonymous architectural competition for the "All-trade Union Club of KOR" (KOR – Regional Trade Union Council) announced in 1961. The author of the winning design was Ing. arch. Jozef Chrobák in cooperation with Ing. arch. Karol Tisončík and Ing. arch. Jozef Pálka. In the design, the material solution for the House of Culture adhered to Professor Hruška's original urban concept and developed the concept of an atrium monoblock, in which they organized complex operational relationships. The authors' basic intention was to multiply the effects of large spaces. This is also the main motive of the architectural expression of the entire building, and the artistic design of the interior and exterior was also conceived in this sense.

The material solution and monumentality of the building illustrated the paradigm shift that took place in architectural production in Slovakia in the 1970s. The facades of the building are designed as an integral part of the artistic whole, not just as the building's envelope.

The iconic northern facade is characterized by elegant large-scale glazing of the foyer bordered by a massive concrete frame, which is rhythmized by a dense row of slender vertical pillars. The expressive effect of the facade is enhanced by an artistically designed relief wall of exposed concrete above the entrance to the atrium, created by Jozef Chrobák and Oto Opršal.

The House of Culture was designed as a multipurpose cultural and social center with carefully planned and operationally coordinated functional units in order to achieve maximum variability and flexibility of use. This intention was made possible by placing the main social areas (an entertainment hall with a foyer, a chamber theater with a foyer, and a restaurant) on one floor, which created the possibility of connecting or separating them and significantly expanding their uses. The layout is based on the basic principle of logical and separate access to individual functional units for visitors – a chamber theater, an entertainment hall, a cinema hall, a puppet theater, clubs and a library, a restaurant, and other facilities.

The interiors are complemented by works by leading representatives of Slovak modern art, including Viliam Kompánek, Milan Laluha, Milan Palko, Miroslav Ksandr, and Ester Šimerová Martinčeková. These works were an integral part of the architectural concept from the beginning. The artistic craftsmanship of the original interior furnishings – lighting, tiles, furniture, and metal details – is also a valuable feature.

The preparation, project design, and construction of the building were challenging and took 18 long years – from the conception in 1961 to the final approval in 1979. The construction of the building itself, with a floor plan measuring 111.5 × 44.5 m, took place between 1973 and 1979 and cost 90 million Czechoslovak korunas. Between 1981 and 1988, a cantilevered cinema hall was designed and added to the building.

The House of Culture in Banská Bystrica is one of the most significant works of Slovak late modernism. It has exceptional architectural, urbanistic, and cultural value, represents the peak of creativity of its era, and for decades has been the center of the city's social life – social events, theater performances, concerts, festivals, club activities, and educational activities, contributing to the development of community life and the cultural identity of the city.

At the same time, it is an important document of the architectural thinking of socialist modernism of the 1970s, which left a significant footprint in Banská Bystrica.

Shortly after completion of the building, architect Jozef Chrobák received the Slovak Architects' Association Award (now Dušan Jurkovič Award) for 1979 for the architectural and artistic qualities of the House of Culture. In 2020, the building was included in the register of significant works of modern architecture of the second half of the 20th century in Slovakia, which is administered by the Department of Architecture of the Historical Institute of the Slovak Academy of Sciences in cooperation with the international organization Do.co.mo.mo (Documentation and Conservation of Buildings, Sites and Neighbourhoods of the Modern Movement).

 

Zdroje:

  • ZÁRIŠ, František: Súťaž na pamätník SNP v Banskej Bystrici. Projekt 1, 1959, č. 8 – 9, s. 111 – 117. 
  • KUSÝ, Martin: Všeodborový klub KOR v Banskej Bystrici. Projekt 4, 1962, č. 1, s. 14 - 17. 
  • CHROBÁK, Jozef: Dom kultúry ROH v Banskej Bystrici. Projekt 18, 1976, č. 3, s. 38 – 40. 
  • GAŽÍK, Mikuláš L.: Dom kultúry v Banskej Bystrici, Československý architekt 80/22, Praha říjen 1980, s. 3
  • CHROBÁK, Jozef – DROPPA, Virgil: Dielo ocenené Cenou Zväzu slovenských architektov v roku 1980 - Dom kultúry ROH v Banskej Bystrici. Projekt 23, 1981, č. 6, s. 11 – 21.
  • ZALČÍK, Tibor – DULLA, Matúš: Slovenská architektúra 1976 – 1980. Bratislava, Veda 1982. 192 s.,  s. 60 – 61. 
  • DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
  • ANDRÁŠIOVÁ, Katarína:  výskumná práca Neskorá moderna – reflexia vybraných diel, ARCHINFO
  • KUBÍČKOVÁ, Klára – TURČANOVÁ, Danica: Banskobystrická architektúra druhej polovice 20. storočia | 1951-1989, Spolok architektov Slovenska, regionálne združenie Banská Bystrica
  • MORAVČÍKOVÁ, Henrieta - SZALAY, Peter: Domy kultúry na Slovensku: Vzostup a pád jedného typologického druhu, v Osvěta, kultura, zábava: kulturní domy v Československu, Michaela Janečková, Irena Lehkoživoá (eds.) 2024, VI PER: Praha, 601 s.
  • Dom kultúry v Banskej Bystrici, Register modernej architektúry Oddelenia architektúry Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, Dom kultúry v Banskej Bystrici | Register modernej architektúry

 

Autor textu: Ing. arch. Hana Kasová

 

Poznámka: https://www.domkulturybb.sk/