Kovová tabuľka vsadená do mestského hradobného múra na Štadlerovom nábreží informuje v nemeckom jazyku o výške vody: „WASSERSTAND D 25 AUGST 1813“ počas katastrofálnej povodne, ktorá v Banskej Bystrici kulminovala 25. 8. 1813. Pôvodne bola osadená na múre mestského opevnenia pri niekdajšej kolkárni, bližšie k potoku Bystrica. Menšie či väčšie povodne boli v Banskej Bystrici obvyklé, pretože Hron a priľahlé potoky Bystrica a Tajovský potok sa dosť často vylievali z brehov. Prvá regulácia Hrona a úprava hronského nábrežia od dolnej časti Národnej ulice až po Kostol svätej Alžbety sa uskutočnila v rokoch 1901 – 1903, na ktorú štedro prispel banskobystrický mecén, kráľovský a dvorný radca Teofil Stadler (1822 – 1911). Mešťania na znak úcty pomenovali po ňom nábrežie „na večné časy“ Stadlerovo (Štadlerovo). Posledné dve veľké povodne zažila Banská Bystrica v roku 1931 a 1974.

 

A metal plaque attached to the town fortification wall at Stadlerovo nábrežie provides information in German about the high water mark, “WASSERSTAND D 25 AUGST 1813“ reached during a catastrophic flood that peaked in Banská Bystrica on 25 August 1813. The plaque was originally installed on a different section of the fortification wall, near a former bowling alley, closer to the Bystrica stream. Minor and major floods were common in Banská Bystrica because the river Hron and the streams Bystrica and Tajovský potok overflew their banks quite frequently. Hron was first regulated and embankments were built between the lower part of Národná street and the Church of St. Elisabeth in 1901–1903. This project was generously supported by the local philanthropist and royal and court councillor Teofil Stadler (1822–1911). In his honour, the riverbank was named after him – Stadlerovo nábrežie – by the townspeople “for all eternity”. Banská Bystrica experienced its last two major floods in 1931 and 1974.

 

Autor textu: PhDr. Klára Kubičková, PhD.; Mgr. Milan Šoka