Rozvoj stredovekej Banskej Bystrice súvisel s ťažbou a spracovaním strieborno-medenej rudy. V roku 1495 založil v meste podnikateľ Ján Thurzo (* 1437 – † 1508) šplajsovaciu medenú hutu a hámor a skoncentroval produkciu medi a striebra. Postupne skúpil alebo prenajal bane v Starých Horách, Pieskoch a Španej Doline. V podnikaní sa spojil s nemeckým bankárom Jakubom Fuggerom (* 1459 – † 1525) z Augsburgu, jedným z najbohatších mužov v Európe. Od roku 1496 sa stal banskobystrickým mešťanom, majiteľom komorského domu; vlastnil bane, huty, lesy a nehnuteľnosti; podporil aj vznik Bratskej baníckej pokladnice. Podpísaním predbežnej zmluvy 15. 11. 1494 a zakladacej zmluvy 16. 3. 1495 vytvorili Thurzovci a Fuggerovci banskobystrickú podnikateľskú spoločnosť. Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť v časoch najväčšieho rozmachu vybudovala podnik, ktorý patril medzi najdokonalejšie v Európe. Prostredníctvom hlavného pokladníka spoločnosti Matheusa Schwartza sa do ekonomického systému spoločnosti dostalo i podvojné účtovníctvo. Vyčerpávajúca práca a nedostatočné hygienické podmienky sa odrážali na zdravotnom stave baníkov a hutníkov. Fuggerovci preto v roku 1496 priviedli do Banskej Bystrice nimi plateného lekára. Pre spoločnosť pracovali mnohí banskí odborníci – faktori, desiatky špecializovaných remeselníkov a veľa banských robotníkov. V rokoch 1521 až 1529 bol v službách aj Ján Dernschwam, ktorý sa vypracoval na významnú osobnosť slovenského baníctva 16. storočia. Thurzovsko-fuggerovská mediarska spoločnosť kúpila v Banskej Bystrici štyri domy na hlavnom námestí: Oberhaus (horný dom), na mieste ktorého dnes stojí Katedrála sv. Františka Xaverského (vtedajší kapitulský kostol), Unterhaus (dolný dom) známy ako Kammerhof, ktorý v rokoch 1913 až 1914 dôkladne prestavali s priechodom na terajšiu Národnú ulicu, Mittelhaus (stredný dom), dodnes nazývaný Thurzov dom, v ktorom sídli Stredoslovenské múzeum. Vlastnili aj Stürtzerov dom, ktorý stál na mieste dnešného biskupského sídla. Po smrti Jána Thurzu prevzal vedenie jeho syn Juraj. Banskobystrický magistrát viedol s mediarskou spoločnosťou dlhodobý spor o porušovaní mestských výsad. Mesto síce prvý spor prehralo, no v nasledujúcom spore svoje práva už dokázalo potvrdiť. Po Jurajovom odchode do Nemecka nastúpili na jeho miesto bratia Alex a Ján Thurzo ml. V roku 1523 sa skončilo obdobie prenájmu kremnickej banskej a mincovnej komory, krajina bola v hospodárskom rozvrate, spôsobenom aj zavedením menejhodnotnej drobnej mince moneta nova (1521) so zníženým obsahom striebra. V Banskej Bystrici a okolí vypukla séria vzbúr, ktoré prerástli do otvoreného povstania. Upokojenie sa nedostavilo ani po skonfiškovaní mediarskej spoločnosti a po zatknutí jej domácich „konateľov“ vrátane Alexa Thurzu (* 1490 – † 1543). V máji 1526 dal kráľovský dvor Ungarische Handel Fuggerovcom do prenájmu. Fugger sa toho už nedožil, zomrel v Ausburgu 30. decembra 1525. Thurzovci z podnikateľskej hry vypadli. Nevieme, či dobrovoľne, či ich odmietla fuggerovská strana. Alex Thurzo po prepustení z väzenia začal zmätky naprávať vo funkcii kráľovského pokladníka. Kráľ Ferdinand I. ho čoskoro odškodnil – stal sa kráľovským miestodržiteľom. Turecké nebezpečenstvo a politické pomery spôsobili, že Fuggerovci z mesta v roku 1546 definitívne odišli. Pri vyrovnávaní účtov mali smolu. Veľa listín zhorelo pri požiari mesta v roku 1500, iné boli vystavené iba na Thurzovcov. Po päťdesiatročnom hospodárení bola fuggerovská firma odškodnená za celý majetok mediarskej spoločnosti iba sumou 3 915 zlatých a 16 denárov. Kým Thurzovci pobudli v Banskej Bystrici viackrát, z Fuggerovcov mesto navštívil v roku 1538 iba jeden reprezentant – Ján Jakub Fugger, syn Rajmunda Fuggera. Čistý zisk Fuggerovcov a Thurzovcov z banskobystrického medeno-rudného revíru predstavoval v rokoch 1495 až 1546 vyše dva a pol milióna zlatých. V uvedenom období sa Banská Bystrica stala križovatkou duchovného a technického života. Thurzovsko-fuggerovský mediarsky komplex prispel k mimoriadne čulým obchodným a spoločenským kontaktom stredoslovenských banských miest s Nemeckom, Českom, Poľskom, Sliezskom, a ďalšími vyspelými krajinami Európy.