BENÁTKY PRI HRONE — POVODEŇ 1974 „Nekonečný cupot dažďa, rozvodnené potoky, zátopou hroziace rieky, nepretržitý sled mrakov, šedivosť, nostalgia – to je neutešený obraz tej tohoročnej jeseni, na akú si ani najstarší pamätníci nepamätajú.“ (Smer, 29. 10. 1974) Pre väčšinu územia Slovenska boli počas celého leta a časti jesene roka 1974 charakteristické dlhotrvajúce výdatné zrážky, ktoré vyvrcholili v mesiaci október. Prechod frontálneho systému spojeného s tlakovou nížou v noci z 20. na 21. októbra 1974 spôsobil intenzívne zrážky, ktoré výrazne zdramatizovali situáciu na riekach Bodrog, Bodva, Hornád, Váh, Nitra, Slaná, Ipeľ, Rimava a Hron. Postupným nasýtením povodí riek tieto už nedokázali prijímať ďalšie prísuny vody a začalo dochádzať k jej vylievaniu z vodných tokov. Najväčšie problémy spôsobila rieka Hron, ktorá sa na viacerých miestach – v Brezne, Podbrezovej, Slovenskej Ľupči, Sliači, vo Zvolene, ako aj v samotnej Banskej Bystrici – vyliala z koryta do ulíc. V období od 19. do 24. októbra 1974 pretieklo tokom Hrona v Banskej Bystrici viac ako 150 miliónov m3 vody. Povodeň vyvrcholila 22. októbra o desiatej hodine, keď výška hladiny dosiahla 494 cm pri prietoku 560 m3 za sekundu. (Pre porovnanie: priemerný ročný prietok je 27,9 m3 za sekundu). Podľa vtedajších prepočtov to bolo na úrovni tisícročnej vody. Objem povodňovej vlny bol 185,782 milióna m3, čo je akoby mesto zaliala voda z polovice Oravskej priehrady. Pod vodou sa ocitli suterény a pivnice domov na dnešnom Štefánikovom nábreží (20 rodín bolo evakuovaných); zatopené boli cesty, bývalá autobusová stanica, areál závodu Smrečina a Uhlisko, ktoré zásobovali len na člnoch. V parku pod Pamätníkom SNP až po Hotel Lux, na mieste niekdajšieho meandra Hrona, vzniklo veľké jazero. Preliate boli takmer všetky mosty, cez ktoré sa prelievala voda, no tlaku vody odolali. Priechodný bol len železničný most. Záplavy postihli aj Malachov, Kostiviarsku, Podlavice, Šalkovú, ako aj Radvaň, kde sa niekoľko podmočených starých domov zrútilo. Vznikli veľké materiálne škody. Vo vtedajšom banskobystrickom okrese bolo povodňou poškodených 267 domov, evakuovali vyše 300 rodín, nezjazdných bolo 42 km štátnych a miestnych komunikácií, zaplavených bolo 3800 ha poľnohospodárskej pôdy a 30 km železničných tratí. Pri záchranných prácach zahynul vojak základnej vojenskej služby. Kritická povodňová situácia sa v bývalom Stredoslovenskom kraji prejavila aj v narušení hospodárskej situácie kraja, spomalením a sklzmi vo výrobe. V dôsledku povodne došlo pri 23 ohrozených podnikoch v priebehu mesiaca október k nesplneniu výrobného plánu v celkovej výške 91,7 milióna Kčs. Štyri závody museli na dlhšie obdobie prerušiť prácu. Na území Banskej Bystrice sa dôsledky povodne prejavili najmä v prevádzkach Tesly, Smrečiny, Slovenky, Pozemných stavieb a Prefy Sučany, závod Vlkanová. Silné dažde a vylievanie riek z tokov sa negatívne prejavili aj na realizácii jesenných poľnohospodárskych prác. Voda na území kraja najviac poškodila a znehodnotila zemiakové porasty (1 245 ha), kukuričné plochy (4 289 ha), jesenný osev zimnej pšenice (4 370 ha) a ozimnej repky (63 ha). Od 24. októbra začali hladiny riek klesať a mohlo sa pristúpiť k odstraňovaniu škôd. Vodoznak tejto povodne bol svojho času umiestnený na sokli dispečerskej búdky bývalej autobusovej stanice. Po zrušení autobusovej stanice sa však nezachoval. Pamiatkou na historickú povodeň je aj objekt novej Limnigrafickej stanice na ľavom brehu Hrona (oproti Základnej umeleckej škole) na Štefánikovom nábreží s vodoznakom na úrovni parapetnej dosky. Na základe veľkého rozsahu povodňových škôd boli v nasledujúcich rokoch vykonané preventívne protipovodňové opatrenia a úprava koryta rieky Hron, s cieľom zamedziť opakovaniu tejto živelnej pohromy. Od toho času zaznamenávame väčšinou len lokálne povodne na prítokoch Hrona, vznikajúce z výdatných lokálnych zrážok, prípadne pri intenzívnom jarnom topení snehu v povodí.