Dnes už zaniknuté Horné hrable predstavovali vo svojej dobe vzniku významné vodotechnické dielo, ktoré slúžilo na zachytenie splavovaného dreva po rieke Hron zo vzdialenejších lesov. S rozvojom baníctva a hutníctva v oblasti Banskej Bystrice sa od 16. stor. začali postupne vytrácať okolité lesy, a preto bolo potrebné chýbajúce drevo dopravovať zo vzdialenejších oblastí. Už v roku 1535 príslušná komisia navrhla, aby sa potreba dreva riešila splavovaním dreva a odporučila sa stavba vodných hrabieľ na jeho zachytávanie. Ak by sa zvolila iná forma dopravy drevnej suroviny, ako splavovanie po rieke Hron, mohla sa ťažba v baniach výrazne predražiť a prípadne zapríčiniť jej nerentabilnosť. Samotná stavba Horných hrablí začala v roku 1548 podľa návrhu lesmajstra Wolfganga Hohenwartera z roku 1547 a predstavovala rozhodujúci prvok pre celkový rozvoj baníctva v regióne. Pôvodné hrable sa vybudovali na pozemku siahajúcom od dolného Majera po komorský most, ktorý komora získala výmenou pozemku od mesta. V súčasnosti by sme ho lokalizovali do dnešnej mestskej časti Uhlisko neďaleko rybníka. Pozemok od mesta, určený na výstavbu, predstavoval rozlohou 1135 a pol banských siah (4 084 m 2 ). Vybudované hrable sa tiahli v dĺžke 90 siah (170,69 m) a boli podopreté štyridsiatimi kamennými schránkami s dĺžkou 15 stôp (457 cm). Výstavba hrablí umožnila predovšetkým zásobovanie banskobystrických hút lacným palivovým drevom. Drevo zachytené na hrabliach sa triedilo a postupne usmerňovalo do jednotlivých menších kanálov, z ktorých sa ručne vyberalo na blízke skládky. Drevná surovina, ktorá sa sem dopravovala po rieke, sa z väčšej časti použila na pálenie dreveného uhlia, ktoré sa vyrábalo na hrabľových uhliskách. To ovplyvnilo aj budúce pomenovanie mestskej časti Uhlisko, kde je aj dnes viditeľné čierne zafarbenie pôdy – dôsledok tejto dlhotrvajúcej činnosti. Postupom času bolo drevené uhlie v 19. stor. nahradzované kvalitnejším kamenným uhlím. Krátko po vybudovaní Horných hrablí sa v roku 1549 na opačnej strane mesta zriadili aj Dolné hrable, zásobujúce drevom priľahlú Novú hutu, situovanú pod dnešným okresným úradom. Ich prevádzka trvala až do roku 1890. Prevádzka hrablí bola v priebehu svojej dlhej existencie prerušená viacerými povodňami, ktoré sa na rieke Hron pravidelne vyskytovali. Väčšie povodne, ktoré samotné hrable poškodili, boli v rokoch 1687, 1784, 1813, 1853 a 1899. Vybudovanie vodných hrablí neumožnilo pltiam z Horehronia plavbu južnejšie od Banskej Bystrice. Z tohto dôvodu sa vďaka vedľajšiemu ramenu Hrona vybudoval nový Koháryho kanál. Okrem údržby samotnej stavby hrablí si pozornosť vyžadovalo aj koryto Hrona. Úpravy sa týkali najmä spevnenia brehov, alebo odstránenia vegetácie, čím sa mala eliminovať možnosť zachytenia dreva mimo hrablí. Ak by sa splavované drevá zachytávali na brehoch, mohli sa skrížiť a začať vytvárať vysokú kopu dreva na jednom mieste, čím sa splavovanie znemožnilo. Brehy sa tiež spevňovali regulovanou výsadbou stromov, ktoré dobre znášajú mokré prostredie ako napríklad vŕby, jelše a osiky. Postupnou modernizáciou dopravy sa prestalo využívať splavovanie dreva aj na rieke Hron; so splavovaním dreva sa definitívne skončilo až v roku 1908. Rozvoj železničnej dopravy a úpadok hutníctva predurčili toto výnimočné vodné dielo k jeho postupnému zrušeniu, ktoré sa zavŕšilo v roku 1913, keď sa činnosť Horných hrablí úplne zastavila. Horné hrable plnili svoju funkciu pri splavovaní dreva po Hrone dlhých 365 rokov a po tejto vodotechnickej stavbe dnes prakticky nezostalo nič, okrem menších pozostatkov z jej múrov a pilierov.