Názvy Harmanecký potok, Lira, Teja, Bystrička a Bystrický potok predstavujú len niektoré mená z histórie pre označenie potoku Bystrica. Ten preteká cez Banskú Bystricu a vlieva sa do Hrona pri Štadlerovom nábreží. Dnes ju Banskobystričania poznajú predovšetkým pod názvom Bystrica, Bystrička, alebo Bystrický potok. Samotné pomenovanie „Bystrica“, ktoré predstavuje čistú, rýchlo tečúcu vodu – bystrinu, sa dostalo aj do názvu mesta, kde v latinskom texte privilégií z roku 1255 sa mesto označuje iba ako Bystrica. Vodný tok Bystrica pramení severne od Banskej Bystrice pri neďalekej Kráľovej studni v Starohorských vrchoch, v nadmorskej výške približne 1260 m n. m. Spolu so Starohorským potokom patrí k menším vodným tokom, ktoré majú rozvetvenejšiu riečnu sieť. Postupne od svojho prameňa preteká smerom na juh a z obidvoch strán priberá niektoré menšie potoky. Po prekonaní dlhej a turisticky vyhľadávanej Bystrickej doliny priteká do Dolného Harmanca, ale ešte pred ním priberá z pravej strany v nadmorskej výške okolo 495 m n. m. potok Harmanec (jeho celková dĺžka 6,4 km). Pred obcou Harmanec následne prijíma z údolia Veľké Cenovo pravostranný prítok Cenovo. Po prekonaní obce Harmanec priberá zas pravostranný prítok Košiarsky potok a ľavostranný prítok Starohorský potok. V týchto miestach sa vlieva potok Bystrica do Starohorských vrchov, kde preteká cez obce Uľanka, pričom zľava prijíma Banský potok, a cez Jakub. Pravostranný prítok Laskomer priberá potok Bystrica už na území Banskej Bystrice a tiež Zvolenskej kotliny, pričom sa následne v nadmorskej výške asi 349 m n. m. vlieva do rieky Hron. Tok preteká pozdĺžnym zlomom, no pozdĺžny profil potoka Bystrica má nepravidelný charakter so strmšími a miernejšími úsekmi. To zapríčiňuje výskyt priečnych zlomov pozdĺž profilu, ako aj striedaním odolnejších a menej odolných hornín voči vodnej erózii. Povodie Bystrice spolu so Starohorským potokom má z hľadiska zásobovania pitnou vodou mimoriadny význam. Potok Bystrica môžeme zaradiť do oblasti so snehovo-dažďovým typom režimu odtoku, s maximálnou vodnatosťou v mesiaci apríl, keď sa topí v horách sneh, a s najnižšou v mesiacoch január – február a september – november, keď je výskyt zrážok nižší. V extrémnych situáciách sa môže prietok potoka Bystrica meniť, čo môže využiteľnosť tohto toku obmedziť. Takéto situácie sa môžu vyskytnúť v obdobiach mimoriadne veľkého prietoku ako 26. 8. 1973, keď bol prietok v Jakube na maximálnej hodnote 62,8 m3/s. Minimálny prietok počas obdobia s nízkym množstvom zrážok bol 22. 8. 1973, keď mal nameranú hodnotu 0,65 m3/s na tej istej vodomernej stanici (za normálneho stavu je prietok v auguste na vodomernej stanici v Jakube 2,58 m3/s). Teplota vody potoku Bystrica má priemernú ročnú teplotu na vodomernej stanici Jakub 7,1 ˚C, čo je o 0,7 ˚C menej ako teplota vody v rieke Hron v Banskej Bystrici. Na brehoch potoka Bystrica, ktoré sú menej prevzdušnené, ale majú vysoký obsah živín, sa vyskytujú oglejené pôdy. Vegetácia popri toku sa v minulosti vyvinula do úzkych formácií lužných lesov, no v súčasnosti sa zachovali iba lokálne pozostatky týchto lesov. Dnes na brehoch môžeme vidieť najmä jelšu sivú, jelšu lepkavú, jaseň štíhly a viacero krovitých porastov. Samotný potok Bystrica v toku i jeho prítoky sú bohaté na výskyt pstruha, no tento vodný život bol redukovaný pôsobením odpadových látok z Harmaneckých papierní. V nedávnej minulosti sa preto vybudovala jedna z najmodernejších biologických čističiek odpadových vôd na Slovensku, ktorá celú situáciu posunula k pozitívnemu rozvoju života. Vodný tok je životným priestorom pre živočíchy, ktoré sú reprezentované živočíšnym spoločenstvom bystrín (napr. pstruh potočný), živočíšnym spoločenstvom brehov (skokan zelený) a živočíšnym spoločenstvom mokradí a studničiek (mloky).