Ľudovú školu navštevoval v Ponickej Hute, v rokoch 1832 – 40 študoval na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici. Potom začal štúdium filozofie vo Vacove a Budapešti, roku 1842 prestúpil na štúdium medicíny, najskôr v Budapešti (1842–46), potom vo Vied-ni, kde roku 1850 získal titul Med.D.R. Ako c.k. stoličný lekár pracoval v rodnom meste, v rokoch 1853–68 bol bansko-lesným lekárom v Brezne a od roku 1868 pôsobil v Kremnici. Ako študent medicíny vo Viedni sa aktívne zúčastnil revolučných bojov v rokoch 1848/9. Po návrate do Banskej Bystrice viedol čulý spoločenský život, o ktorom neskôr písal vo svojich memoároch. V profesii lekára ho zaujala očná špecializácia, ale ďalšie pracovné zaradenie ho začlenilo do oblasti pracovného lekárstva. Stal sa popredným činiteľom národného emancipačného pohybu najmä v memorandovom a matičnom období. Bol spoluzakla-dateľom a členom výboru Matice slovenskej. Pozornosť venoval aj československej vzájomnosti, známe je jeho priateľstvo s Boženou Němcovou, ktorú sprevádzal na jej cestách po Slovensku. V literárnej tvorbe bol autorom krátkych foriem humoristickej prózy, ktoré publikoval v novinách, časopisoch a kalendároch. Iný žánrový okruh tvorili jeho cestopisné črty a beletrizované cestopisy. Veľmi cenným dokumentom z jeho tvorby sa stal pútavo spra-covaný vlastný životopis, ktorý vyšiel pod názvom Päťdesiat rokov slovenského života. Najskôr vychádzal na pokračovanie v Slovenských pohľadoch (1911–1915), knižne vyšiel roku 1956. Na pozadí osobných zážitkov zachytil v ňom udalosti zo sloven-ského emancipačného hnutia v 19. storočí. Okrem toho sa zaujímal o geológiu, mineralógiu, kryštalografiu, speleológiu a botaniku. Výsledky svojich výskumov publikoval v domácej i zahraničnej tlači. Mal záľubu aj v maľovaní, ktorú využíval pri ilustrovaní vlastných literárnych diel. Bol členom lekárskej sekcie Bratislavského prírodovedného spolku a členom korešpondentom Ríšskeho geologického ústavu. Jeho literárna tvorba sa zaraďuje do obdobia prechodu medzi romantizmom a realizmom, blízka mu je satira a humor, rád využí-val situačnú komiku. Do príbehov často vkladal vlastné skúsenosti a zážitky. Známe sú prózy Radvanský jarmok, Študentský majáles, Poľovačka na medveďov, Lipovianska maša a iné, z cestopisov zaujali Zo Slovenska do Carihradu, Výlet do Tatier, Zo Slovenska do Itálie, napísal aj dve jednoaktovky Komédia bez zaľúbenia a Starý zaľúbenec. Pamätná tabuľa na počesť Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomerského je umiestnená v podchode do Národnej ulice.