Michal Königsberger patril medzi najpoprednejších obyvateľov mesta Banskej Bystrice v období stredoveku. O jeho pôvode a osobnom živote vieme len veľmi málo, známe sú však jeho aktivity pri správe mesta a pôsobení v thurzovsko – fuggerovskom mediarskom podniku. Nepochádzal z Banskej Bystrice, ale pravdepodobne z ne-meckého Augsburgu. V každom prípade však v meste pôsobil už v roku 1481, a to vo významnej verejnej funkcii člena mestskej rady a v roku 1489 zastával na obdobie jedného roka volený richtársky úrad. Ako vdovec si za manželku zobral Benignu, dcéru Mikuláša Kolmana zo Zvolena, ktorý sa stal zakladateľom významného bansko-bystrického patricijského rodu. Spolu s ňou vyženil aj nevlastného syna Juraja, ktorý sa neskôr stal augsburským mešťanom. Jeho vlastný syn Ján pôsobil vo funkcii farára v špitáli svätej Alžbety. Michal Königsberger patril medzi úspešných banskobystrických podnikateľov, pretože sa stal majiteľom viacerých baní, hút, iných banských zaria-dení a lesov, ktoré pôvodne patrili Jánovi Kolmanovi. Tie však už v roku 1493 predal Jánovi Thurzovi, ktorý ho zamestnal ako svojho správcu alebo faktora. Königsberger sa však neskôr dostal až do pozície Thurzovho spo-luťažiara, čiže obchodného partnera. V roku 1499 spolu s richtárom Petrom Eisenfuererom kúpil polovicu bane od Barbory Kuncovičovej a o dva roky neskôr od dedičov Víta Mühlsteina okrem bane na zelenú farbu aj po-zemky v Banskej Bystrici a dom v Budíne. V rovnakom roku zároveň odkúpil celé Kolmanovské dedičstvo. Vyna-ložené investície sa mu vyplatili, a tak mohol za svoje vlastné finančné prostriedky realizovať aj verejné stavby v meste. Už v roku 1492 dal na cintoríne pri farskom kostole postaviť Kaplnku svätého Michala, z ktorej sa neskôr stal Kostol svätého Kríža. V roku 1505 za svoje peniaze postavil nové mestské verejné kúpele, pretože tie pô-vodné zničil veľký požiar Banskej Bystrice z roku 1500. Svedectvo Königsbergerovho obrovského bohatstva predstavuje jeho testament z roku 1503. Chudobným odkázal 1255 zlatých, rôznym osobám 1300 zlatých a cirkvi 4165 zlatých, čiže spolu 6720 zlatých v hotovosti, čo predstavovalo vyše štvornásobok priemerného ročného príjmu mestskej pokladne v tomto období. Okrem toho sa predmetom dedičstva stal aj dom na banskobystrickom námestí s vnútorným zariadením a rôzny iný hnuteľný majetok vrátane bohoslužobných rúch a iných liturgických predmetov. Dnes Banskobystričanom existenciu tohto významného obyvateľa mesta okrem samotného sloven-ského kostola pripomínajú iba tri jeho rodové erby – na ozdobnej pätke klenby v Kaplnke svätého Jána Almužní-ka vo farskom Kostole Panny Márie, na klenbe niky so súsoším Krista na Olivovej hore v rovnakom kostole a na priečelí domu na Lazovnej ulici, kde Michal Königsberger kedysi postavil mestské kúpele.