V rokoch 1817 – 22 študoval na gymnáziách v Dobšinej a Gemeri, kde si osvojil znalosť latinčiny, gréčtiny a maďarčiny, následný pobyt na evanjelickom lýceu v Bratislave ho posilnil v národnom povedomí. Roku 1826 sa stal vychovávateľom v obci Romhány pri Vacove, aby si našetril na ďalšie štúdium. V nemeckej Jene (1828 – 29) študoval teológiu, filozofiu a dejiny, tu sa dostal pod vplyv Friesovho romantizmu. Cestou z Nemecka sa na dlhší čas zastavil v Prahe a Krakove. Najskôr prijal prácu vychovávateľa v Kežmarku, ale vzápätí sa stal profesorom na tamojšom lýceu. Roku 1830 bol v Banskej Bystrici vysvätený za kňaza a stal sa kaplánom. Po troch mesiacoch ho zvolili za farára vo Zvolene, ale po smrti Adama Lovicha bol v marci 1832 zvolený za banskobystrického farára. Tu sa oženil a narodilo sa mu šesť detí. Popri pastoračnej činnosti sa intenzívne venoval literárnej tvorbe. Roku 1836 sa roz-hodol vydávať vlastný literárny časopis Hronka, Podtatranská zábavnice. Časopis krasomilného a užitečného čtení, ktorý tlačil v tunajšej macholdovskej tlačiarni. Podarilo sa mu ju udržať do roku 1838 a vydať z nej šesť zväzkov. Sám do nej prispel významnými literárnymi prácami, spomedzi ktorých vyniká jeho filozofický román Ladislav. Po uzákonení spisovnej slovenčiny sa zapojil do dominujúceho literárneho prúdu a okrem kázní vytvoril hymnickú pieseň Kto za pravdu horí (1846). Revolučné roky 1848 – 49 prežíval veľmi intenzívne, ako člen slovenskej delegácie sa dostal k cisárovi. Bol vymenovaný za „prezidenta“ Zvolenskej stolice so sídlom v Banskej Bystrici. V nežičlivom maďarónskom prostredí v tejto funkcii vydržal iba tri mesiace. Odišiel do Viedne, kde pôsobil pri vláde v terminologickej komisii po boku Jána Kollára, v decembri 1849 sa stal profesorom praktickej teológie na viedenskej ev. teologickej fakulte. V roku 1860 bol zvolený za patentálneho superintendenta, najskôr so sídlom v Banskej Bystrici, od roku 1863 v Martine. Súviselo to s jeho zvolením za prvého podpredsedu Matice slovenskej. V tejto funkcii bola na ňom hlavná ťarcha administrátorských, organizačných a odborných činností. Jeho publikačná činnosť bola neúnavná, usilovne prekladal zo svetovej literatúry, písal náboženské a popularizačné články, v roku 1851 vypracoval návrh na usporiadanie ev. a.v. cirkvi, ktorý sa realizoval ako ci-sársko-kráľovský patent, podľa ktorého sa organizovala väčšina slovenských cirkevných zborov. Za svoju činnosť bol ocenený Zlatou medailou pruského kráľa za vedu a umenie, titulom rytier cisárskych rus-kých radov sv. Anny II. triedy s imperátorskou korunou a sv. Stanislava III. triedy, bol čestným mešťanom Martina. Na jeho počesť bola umiestnená pamätná tabuľa s reliéfom na budove ev. fary v Lazovnej ulici, pomenované Gymnázium Karola Kuzmányho. V roku 2005 bolo na Námestí Štefana Moysesa odhalené súsošie Moyses - Kuzmány. V meste pôsobí združenie evanjelickej inteligencie Jednota Karola Kuzmányho.