V mladom veku sa u neho prejavila vrodená očná porucha. Gymnázium a kňazský seminár absolvoval v Banskej Bystrici. Príslušné texty na skúšky mu predčítavali matka, sestra a priatelia. Za kňaza bol vysvätený až po udelení špeciálneho súhlasu, ktorý dal slepnúcemu bohoslovcovi pápež Pius XI. Stal sa štvrtým banskobystrickým kaplá-nom u farára Jána Kohútha, ktorý si mladíka obľúbil pre jeho dobrú povahu. Krébesove pastoračné činnosti spo-čívali predovšetkým v spovedaní a zaopatrovaní. Pravidelne kázal v slovenskom alebo maďarskom jazyku, kate-chizoval, pripravoval katechumenov, viedol prednášky mládeži, vyučoval náboženstvo. Počas druhej svetovej vojny pripravil viacero židov na krst. Bol blízkym spolupracovníkom biskupa Andreja Škrábika. Po biskupovej smrti v r. 1950 disponoval špeciálnymi právomocami potrebnými pre chod osirelej diecézy. Udržiaval dobré vzťahy nielen s katolíkmi, ale aj s ľuďmi iných vyznaní. Z osobností mesta patrili medzi jeho dôverných priateľov spisovateľ Peter Karvaš, maliar Július Flaché, lekári Jozef Martinec, Jaroslav Kolačný, Ján Rybárik či Daniel Petelen alebo hudobník Albín Sakáč. V dôsledku tlaku režimu a zhoršeného zdravotného stavu požiadal o predčasné penzionovanie. Dianie okolo seba si zaznamenával do denníka, ktorý predstavuje autentické a cenné svedectvá o živote v našom meste od dvadsiatych do päťdesiatych rokov minulého storočia. Zomrel 9. 11. 1958. Pochovaný je na katolíckom cintoríne v hrobe svojich rodičov.