Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a teológiu na univerzite vo Viedni. Po kňazskej vysviacke r. 1876 pôsobil ako kaplán na Starých Horách, od r. 1877 ako profesor teológie a prefekt seminára, od r. 1898 ako farár v Banskej Bystrici. Počas 1. svetovej vojny nedovolil zrekvírovať najväčší zvon tzv. generála a tak boli z veže odobraté len dva menšie zvony a hlas generála dodnes znie z barbakanu. V r. 1919 sa stal generálnym vikárom, po vypovedaní biskupa Wolfganga Radnaia v tom istom roku začas spravoval diecézu ako kapitulný vikár. V r. 1921 sa stal apoštolským protonotárom a kanonikom. Na poste banskobystrického farára pôsobil až do svojej smrti 6. 3. 1930, t. j. 32 rokov. Tešil sa veľkej úcte. Písal kultúrnohistorické a osvetové články do Katolíckych novín, Kazateľa a Tovaryšstva. Spisovateľ Pavel Hrúz, ale aj iní autori zaznamenali vo svojom diele viaceré príbehy, v ktorých Kohútha predstavili ako múdru, váženú a citlivú osobnosť so zmyslom pre humor. Pochovaný je v krypte katolíckeho cintorína v Banskej Bystrici.