Ladislav Hudec (1893 - 1958) bol architektom, ktorý svoje životné dielo vytvoril v rokoch 1920 - 1947 v Šanghaji. Narodil sa v Banskej Bystrici 8. 1. 1893, diplom architekta obdržal na budapeštianskej Technickej univerzite v roku 1914. Po vypuknutí 1. svetovej vojny postupoval s rakúsko-uhorským vojskom smerom na východ, až kým nepadol do zajatia. Z ruského zajatia v tábore Krasnaja Rečka utiekol a vďaka svojmu dôvtipu a rečovým znalostiam sa dostal v roku 1918 do Šanghaja. Cieľavedomosťou a dobrý-mi vedomosťami architekta i staviteľa sa tu rýchle uplatnil a v roku 1924 založil vlastnú projektovú kanceláriu. Vytvoril v meste desiatky prvotriednych verejných stavieb. Zo 60-tich realizácii je približne ich tretina chránená dnes ako pamiatka, všetky sú do-dnes funkčné. Sú to chrámy, hotely, obchodné domy, kultúrne inštitúcie, polyfunkčné budovy, rezidencie – najznámejšie z nich Park Hotel a vedľa neho v súčasnosti obnovený Grand Theatre z rokov 1931-1933, so sálou pre 1350 divákov. V roku 1947 musel zo Šanghaja odísť. Po príchode do Európy a neskôr do Kalifornie už neprojektoval – venoval sa svojim výskumom, prednášaniu, písaniu. Zomrel v Berkeley ako 65 ročný (26. 10. 1958). Podľa osobného priania jeho ostatky spočívajú v rodinnej krypte na ban-skobystrickom ev. a. v. cintoríne. Jeho meno bolo dlho neznáme, až vyše 40 rokov po jeho smrti mala verejnosť možnosť zoznámiť sa s osudom a dielom zabud-nutého velikána našej architektúry. V Banskej Bystrici jeho meno už neznie cudzo - občania ho v ankete Radničných novín zvolili za jednu z dvadsiatich najvýznamnejších osobností a zároveň pamätihodnou osobnosťou duchovného dedičstva mesta. 8. januára 2011 bola odhalená pamätná tabuľa na jeho rodnom dome na Bakossovej ulici č. 4. V rodičovskom dome na Skuteckého ulici č. 15 žil do roku 1914. Ladislav Hudec prežil v Banskej Bystrici svoju mladosť. Tu nadobudol svoje základné vzdelanie, otcova výchova ho viedla k sve-domitosti a pracovitosti. Žiaľ, na Slovensku postavil iba jedinú budovu skromných rozmerov, kúpeľnú kaplnku Panny Márie Kráľov-nej vo Vyhniach pri Banskej Štiavnici. Jej projekt vytvoril ako vysokoškolák a stavbu realizovala firma jeho otca. Jeho talent sa roz-vinul naplno až pri veľkých úlohách, ktorými bol zahrnutý medzi dvomi svetovými vojnami v Šanghaji. V Šanghaji sa jeho meno dodnes teší veľkej úcte. Tu mal svoju svetovú premiéru film slovenského režiséra Ladislava Kaboša. Zmenil tvár Šanghaja, na Sve-tovej výstave v roku 2010. Na Columbia Road sa rekonštruuje jeho rodinný dom a vytvára kultúrne centrum s názvom Hudec Village. V Banskej Bystrici taktiež existujú plány na vytvorenie Centra architekta L. E. Hudeca ako inštitúcie, ktorá by jednak prezentovala jeho životé dielo, jednak vytvorila stredisko mladých architektov pre dopĺňanie ich vzdelávania, odborných prezentácií a konfron-tácii v duchu odvahy, otvorenosti a profesijnej zodpovednosti L. E. Hudeca. Spolupráca Hudec Village a Centra architekta L. E. Hudeca sa môže stať dôležitým centrom budúcich európsko-čínskych kultúr-nych vzťahov v oblasti architektúry.