V rokoch 1955–1959 študoval na elektrotechnickej a spojárskej priemyslovke v Banskej Bystrici. Po absolvo-vaní Elektrotechnickej fakulty SVŠT v Bratislave (1959–1964) pracoval vo viacerých robotníckych profesiách. V rokoch 1968–1971 bol redaktorom Matičného čítania v Martine, pod vplyvom normalizačných praktík bol niekoľko rokov bez zamestnania. Po roku 1974 znovu pokračoval prácou v robotníckych profesiách ako správca tenisových kurtov v Banskej Bystrici, alebo robotník na píle v Harmanci. V rokoch 1976–1990 pracoval ako energetik v banskobystrickej Stavoindrustrii, z toho časť na výstavbe metra v Prahe, kde mal príležitosť na kon-takty s pražskými disidentmi. Po roku 1990 sa stal redaktorom literárnej redakcie štúdia Slovenského rozhlasu v Banskej Bystrici. Publikovať začal ako stredoškolák v Smene a Mladej tvorbe. Debutoval poviedkovou knihou zo študentského prostredia Dokumenty o výhľadoch (1966), ktorá dostala Cenu Ivana Kraska za debut roka. Pokračoval knihou Okultizmus (1968), ktorá bola na dlhé roky poslednou oficiálne vydanou knihou. Dve desaťročia Pavel Hrúz za svoje postoje nesmel verejne publikovať, preto sa realizoval v samizdatových vydaniach. Po roku 1989 vydal staršie i nové literárne diela - Chliev a hry (1990), Pereat (1991), Chlieb a kry (1996), Oči kuričove (1996), Hore pupkom, pupkom sveta (1998). V nasledujúcich dvoch knihách zužitkoval svoje znalosti a skúsenosti z dôverného poznania atmosféry života Banskej Bystrice - Bystrica v ...tom (2000) a Memoáre medeného mesta (2006). Je spoluautorom bedekru Banská Bystrica a okolie. V roku 2001 vydal eseje pod názvom Lunetárium. Pavel Hrúz patril medzi najpozoruhodnejšie zjavy slovenskej prózy posledných desaťročí. V jeho tvorbe do-minoval kriticko-ironizujúci postoj k viacerým nedostatkom vtedajšej spoločnosti, vo svojich prózach sa sústre-ďoval na detail, rozprávanie o zdanlivo bezvýznamných témach, ale i o ľuďoch, ktorí sú mimo veľkého spoločen-ského diania, na okraji spoločnosti.Tomu podriaďoval aj výrazové prostriedky. Hrúzova próza je moderným vy-jadrením sveta na konci dvadsiateho storočia. Roku 1998 dostal Cenu Dominika Tatarku aj Cenu Tatra banky.