Július Flache bol v období medzi dvomi svetovými vojnami významným reprezentantom výtvarnej kultúry. Jeho obraz bol jed-nostranným hodnotením ako aj meniacimi sa dobovými interpretáciami minulých desaťročí značne zjednodušený. Flache pochádzal z Budapešti, v Banskej Bystrici sa usadil z vlastnej vôle po 1. svetovej vojne (v roku 1914 sem bol povolaný ako vojak - výtvarný spravodajca).Mnohostrannosť, vzdelanosť a rozhľadenosť ho predestinovali na vedúcu rolu. Dôležitá bola jeho organizátorská činnosť - v Banskej Bystrici v tomto smere prevzal iniciátorstvo Dominika Skuteckého - navrhoval zriadenie maliarskej školy, ume-leckej kolónie, výstav. V roku 1927 žiadal od mesta pozemok pre svoj dom s tým, že v ňom bude uskutočňovať tieto, aj pre mesto výhodné plány (dom bol síce postavený pri mestskom parku, ale z finančných dôvodov si ho nemohol nechať). Najviac organizačnej práce venoval Jednote výtvarných umelcov Slovenska (1920-1937), prvému umeleckému spolku na Slovensku, ktorý združoval iba výtvarných umelcov – jeho cieľom bolo rozvíjanie všetkých oblastí domáceho výtvarného umenia, členstvo bolo viazané českoslo-venským štátnym občianstvom . Pred svojím príchodom do mesta študoval v rodnom meste v Budapešti, neskôr vo Viedni a v Paríži.Maľoval portréty, zátišia, kra-jinu, figurálne kompozície. Popri objednaných portrétoch mešťanov po celý život boli jeho obľúbenými modelmi ľudia okolitých dedín. Bol aj neúnavným zberateľom ľudového umenia Horehronia. Banskú Bystricu maľoval po celý život – jej uličné interiéry, dominanty, pohľady na mesto z Urpína v lete, v zime - v premenách vlastného maliarskeho vývoja. Uprednostňoval techniku olejo-maľby pred ostatnými maliarskymi technikami, ale nebolo mu cudzie ani sochárstvo, hlavne portrétne. Mal výnimočný talent pre monumentalitu. Jednu z mála príležitostí uplatniť ju mal pri výzdobe interiérov divadelnej sály Národného domu v Banskej Bystrici. Konečný výsledok s názvom Alegória mesta Banská Bystrica (1929-1930) je kompozíciou 17 figúr o rozmere 220 x 980 cm. Jeho maľba má osobitú výrazovú silu a prejavuje súvis so súdobými európskymi prúdmi – najmä s expresionizmom a s neoklasi-cizmom dvadsiatych rokov. S uznaním sa o nej vyslovili znalci slovenského moderného umenia, historik umenia Marian Váross ho v r. 1960 charakterizoval : „ ..... Flache neustrnul a nesprovincionálnel. Jeho obrazy nesú znaky vnímavého a orientovaného výtvarníka, ktorý sa nevyhol kompromisom, ale pritom si vedel zachovať svoju vnútornú nezávislosť“. Patril medzi tých výtvarných umelcov, ktorí nemali iný príjem mimo predaja svojich obrazov. Dodnes je známa iba ich časť – os-tatné sú roztrúsené v súkromných zbierkach, v osobnom majetku, tak na území Slovenska, ako aj v zahraničí. V posledných rokoch ich objavujú zbera-telia, ako aj aukcie. Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici usporiadala v roku 2012 jeho súbornú výstavu, hlavne zo zbierok slovenských galérii a múzeí k 120. výročiu jeho narodenia (19. 7. – 23. 9.). Umelec zomrel v Banskej Bystrici a je pochovaný na evanjelickom cintoríne.