Stadlerovým nábrežím sa nazýva nábrežie Hrona od vtoku Bystričky proti toku rieky, po dnešný most na želez-ničnú stanicu Banská Bystrica – Mesto. Bolo to územie na juh od mestských hradieb, ktoré najviac trpelo vyso-kými stavmi vody rieky a záplavami, umocnenými vtokom Bystričky. Úľavu priniesla až regulácia na prelome 19. a 20. storočia vďaka finančnej pomoci mešťana Teofila Stadlera, ktorý mal súcit s mnohými ťažkosťami chudobnej-ších vrstiev obyvateľov mesta. Prvá časť nábrežia bola dokončená v roku 1903. V roku 1911 Teofil Stadler zom-rel. Vo svojej záveti však nezabudol na dokončenie svojho zámeru. Poručil 25.000 korún na postupné dobudo-vanie nábrežia a ďalších 25.000 na postavenie mosta so železnou konštrukciou, ktorý by spájal ulicu, pripravo-vanú na mieste komorského dvora, so stanicou u Svätého Jána. Zrejme to bola 1. svetová vojna, ktorá stavbu mosta po-sunula až do obdobia 1. republiky, do roku 1922. (Svoju úlohu plnil do roku 1944, kedy podľahol bojom pri po-tlačení SNP. Dnešný most bol postavený po druhej svetovej vojne.) Mesto prijalo rozhodnutie, aby sa nábrežie volalo od týchto čias po Stadlerovi. Dnes je toto rozhodnutie znovu rešpektované. Počas 20. storočia však úze-mie nábrežia prešlo viacerými zmenami. Keďže regulácia dovolila jeho využívanie, vznikla tu dvojsmerná cesta, s alejou a lavičkami na nábreží, ako aj niekoľko prízemných domov so záhradami medzi cestou a hradobným mú-rom. K juhozápadnej časti hradobného múru pristavali Kolkáreň, obľúbené miesto vychádzok za hradby, miesto pre spojenie športu so spoločenským posedením v prostredí zelene. Najväčší zásah znamenalo rozšírenie cesty na štvorprúdovú, s veľkým vzrastom diaľkovej i miestnej premávky. Domy i Kolkáreň boli zbúrané, lavičky sa ešte na niekoľko rokov presunuli k hradbám, kým zmizli úplne. Pôsobenie dopravy momentálne víťazí nad nábrežnou promenádou a možnými rozmanitými funkciami riečneho toku v živote mesta...