Hudobné základy získal od otca, učiteľa, organistu a cirkevného skladateľa Juraja Egryho. Ovládal slovenský, nemecký, maďarský a latinský jazyk. Brat František (1837) bol tiež hudobným pedagógom. Život a tvorba Jána Egryho sa od roku 1849 viaže k Banskej Bystrici, kde pôsobil ako regenschori vo farskom Kostole Nanebovza-tia Panny Márie, od roku 1859 aj v kapitulskom Chráme sv. Františka Xaverského. Bol aj mestským kapelníkom a s orchestrom účin-koval na koncertoch, mestských zábavách a v prípade potreby spoluúčinkoval pri hudobných predstaveniach kočovných divadel-ných spoločností v meste. Ako učiteľ hudby, dirigent a organizátor hudobných podujatí sa angažoval v Banskobystrickom hudobnom spolku (1857–1862), ale aj naďalej po jeho zániku. Od roku 1849 bol učiteľom na rímsko-katolíckej ľudovej škole, od roku 1856 bol profesorom spevu a od roku 1859 vyučoval aj hudobnú teóriu a hru na husliach a klavíri na kráľovskom katolíckom gymnáziu (do r. 1884). Do roku 1863 učil hudbu a spev aj v biskupskom seminári. So žiackym speváckym zborom a orchestrom tiež účinkoval na umeleckých besedách a verejných akadémiách v meste a v okolí. Jeho žiakom na gymnáziu v rokoch 1859-1861 a v seminári v rokoch 1861-1863 bol Ján Levoslav Bella, ktorému premiérovo uviedol niektoré z prvých kompozícií. Po kritike Bellových muž-ských zborov „Slovenské štvorspevy“ v časopise Pešťbudínske vedomosti (1866, č. 21-22) od Michala Laciaka sa Egry svojho žiaka rázne zastal v Antikritike spôsobom, ktorý svedčí o jeho rozhľadenosti, vzdelanosti a pochopení nových štýlových premien v kom-pozícii. Z hudobného odkazu J. Egryho sa zachovalo do 200 vlastných skladieb v autografoch a odpisoch, niekoľko skladieb vyšlo tlačou. Jeho skladby sa nachádzajú na chóre rím.-kat. farského kostola, v ŠVK-Literárnom a hudobnom múzeu, ako aj v súkromnej zbierke Doc. Vladimíra Gajdoša v Banskej Bystrici a v Széchényiho knižnici v Budapešti. Ťažiskom jeho tvorby sú sakrálne a liturgické vokál-no-inštrumentálne skladby: omše, mariánske antifóny, hymny, introity, offertóriá, graduále, vešpery a litánie pre dva hlasy, štyri hlasy alebo zmiešaný zbor a inštrumentálny sprievod v rozličnom obsadení (flauta, klarinety, trúbka, husle, viola, violončelo alebo kontrabas, organ, tympany). Zostavil a vydal: Katolícky spevník (Brno 1865) a Katolícky spevník so sprievodom organa, Brno 1889 (druhé, opravené vydanie, ktoré doplnil o vlastné dohry a medzihry). Svetskú tvorbu predstavuje „A Besztercebányiai kir. kath. fõ-Gymnasiumi tanulók Indulója“ (Pochod študentov vyššieho rím.-kat. gymnázia v Banskej Bystrici, Brno: Pápai Benczészek Nyomdája, 1890), salónne klavírne skladby „Abend Gruss“, op. 1 (Viedeň: F. Glöggl & Sohn) a ďalšie skladby, ktoré tlačou vyšli v Budapešti (Alojzia-štvorylka; Emma-čardáš; Irma-čardáš; Spomienka na Sliač a i.). Viaceré z nich dedikoval svojim deťom a priateľom. Skladby Jána Egryho vynikajú pôsobivou melodikou, nadväzujú na klasicistiské harmonické postupy, do skladieb z neskoršieho obdobia prenikajú štýlové postupy romantizmu. V pastorálnych kompozíciách uplatnil aj slovenské ľudové nápevy. O jeho hudobnom vkuse i kompozičnej orientácii vypovedajú aj početné odpisy skladieb talianskych, nemeckých a českých skladateľov obdobia klasicizmu a romantizmu, ktoré uvádzal vo svojich hudobných produkciách. Poukazujú zároveň aj na jeho osobné kontakty s hudobníkmi pôsobiacimi vo Viedni. Na počesť 50. výročia účinkovania Jána Egryho v Banskej Bystrici mesto a katolícka cirkev 3. septembra 1899 uskutočnili tri slávnostné programy, v ktorých odzneli jeho Missa festiva a ďalšie cirkevné a svetské kompozície ako uznanie za výrazný podiel na rozvoji hudobného života Banskej Bystrice.