Július Cesnak (Gyula Csesznák) sa narodil v Banskej Bystrici 26. marca 1863. Po maturite na gymnáziu v roku 1882 sa stal zamestnancom mestského úradu. Dňa 19. mája 1893 bol jednomyseľne zvolený za mešťanostu Ban-skej Bystrice. Túto funkciu k spokojnosti občanov zastával neuveriteľných 30 rokov a stal sa historicky najdlhšie úradujúcim mešťanostom Banskej Bystrice. Zároveň pôsobil vo funkcii dočasného predsedu a podpredsedu Banskobystrickej historickej a archeologickej spoločnosti, založenej na podporu a rozvoj Mestského múzea. Počas výkonu svojej funkcie sa výraznou mierou pričil o rozkvet mesta. Zaslúžil sa o vybudovanie mestského vodovodu a kanalizácie, rozšíril uličnú sieť a ulice v meste dostali kamennú dlažbu. Vysadené na nich boli nízke guľovité javory. Cesnakovo estetické cítenie sa prejavilo v premene polovičného pasienku na kvitnúci park, v zriadení niekoľkokilometrových serpentínových chodníkov na Urpíne, vodostrekov uprostred kvetinových zá-honov a výstavbe Hronského nábrežia. V roku 1911 v meste založil spolok milovníkov kvetín „Hortenzia“, pred-sedom ktorého bol až do jeho zániku v roku 1922. Veľké zásluhy mal aj v oblasti vzdelávania, propagácie kultúry a histórie mesta. Stál pri zrode Meštianskej chlapčenskej školy, Vyššej obchodnej školy, Priemyselnej odbornej školy kovorobnej, Školy pre ženské povolania zameranej na vedenie domácnosti. Napomohol k výstavbe novej budovy Katolíckeho vyššieho gymnázia, k premene Evanjelického nižšieho gymnázia na Vyššie gymnázium a za-bezpečil prístavbu Mestského domu. Veľkú pozornosť venoval reorganizácii mestského lesného hospodárstva podľa najmodernejších odborných metód, pretože toto bolo hlavným zdrojom príjmov mesta. Záslužným činom bolo postavenie mestskej hydroe-lektrárne, ktorá umožnila osvetlenie domácností i ulíc mesta, ako aj modernizáciu a rozvoj podnikov. Usiloval sa aj o vybudovanie železničného prepojenia Banskej Bystrice s Ružomberkom a neskôr s Dolnou Štubňou. V ťaž-kých vojnových rokoch podporoval rozvoj zdravotníctva a zabezpečoval zásobovanie občanov potravinami. V sociálnej oblasti riešil problematiku mestských žobrákov, pričinil sa o založenie chudobinca, vývarovne, verej-ných kúpeľov pre nižšiu vrstvu obyvateľov a organizoval zbierky na pomoc chudobným. Meno Júliusa Cesnaka niesla aj nadácia, ktorej mestská rada odsúhlasila základinu 20.000 Kč. Úroky z nej sa používali na podporu mla-dých nadaných Banskobystričanov, vrátane vysokoškolákov. Tí získali možnosť štúdia v zahraničí a takto získané vedomosti a znalosti využiť v prospech rozvoja hospodárstva a priemyslu Banskej Bystrice. Funkciu mešťanostu Cesnak vykonával až do 28. decembra 1922, kedy sa vzdal funkcie. Zomrel vo veku 71 rokov 13. apríla 1933 a je pochovaný v rodinnej hrobke na banskobystrickom evanjelickom cintoríne.