Študoval na latinskej škole v Ožďanoch, od roku 1843 na ev. lýceu v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej. V rokoch 1847–1851 študoval zememeračské inžinierstvo na polytechnike v Budapešti. Desať rokov vykonával krátkodobé zememeračské práce na Pohroní, Gemeri a Turci. V rokoch 1860 – 70 pôsobil v Banskej Štiavnici, kde vykonával komasačné práce. Roku 1870 získal prácu na komornom panstve v Banskej Bystrici, kde sa aj presťahoval. K stopám jeho profesionálneho pôsobenia v kraji patrí napr. vytýčenie cesty zo Slovenskej Ľupče do Podkoníc. Prvotiny publikoval v levočských rukopisných zábavníkoch, v tvorbe čerpal z ľudovej poézie, obraz Slovenska premietal do alegorického sveta povestí. Svojím rozprávkovým námetom dával vlastenecký podtext. Z ľudových tradícií si vzal námet aj pre balady, zvýrazňoval v nich predovšetkým tragické životné pocity. Jeho poézia dô-sledne využívala melodiku ľudovej poézie a piesne. Vyslovoval sa aj k aktuálnym dobovým otázkam, spoločensky sa angažoval. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošíkova (1862), v nej sa cez postavu legendárneho ľudového hrdinu vyslovil k dobovým problémom. K ďalším veľmi známym literárnym dielam patria básne Svetský víťaz, Báj na Du-naji, Poklad Tatier, Žltá ľalia, Margita a Besná, Duma nad Dunajom a i. Ján Botto sa zapájal do národno-kultúrnych aktivít, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, patrónom pr-vého slovenského gymnázia v Revúcej. Pomerne dobre situovaný starý mládenec si pobyt v Banskej Bystrici užíval, navštevoval tunajšiu kolkáreň, stretával sa so slovenskou inteligenciou, najmä však v blízkej Radvani žijúcim básnikom Andrejom Sládkovičom. Po predčasnom Sládkovičovom úmrtí roku 1872 bol Ján Botto hlavným rečníkom na jeho pohrebe. So študentmi zasadil nad jeho hrobom slovanský symbol – lipu. Potešila ho návšteva českého vlastenca Rudolfa Pokorného z Prahy, ktorý založil československú knižnicu a ako prvý zväzok vydal práve súborné dielo Jána Bottu. Vyšlo roku 1880. V druhej polovici básnikovho života v Banskej Bystrici sa začala ostrá maďarizácia, preto nezištne podpo-roval národne orientovaných študentov gymnázia a dovolil im schádzať sa v jeho byte. Po prezradení tohto úto-čiska nastali represálie, študenti boli z gymnázia vylúčení a Ján Botto mal byť exemplárne súdne potrestaný. Rozrušený básnik nevydržal napätie i stres, a na následky zlyhania srdca zomrel vo svojom byte.Jeho pohreb nemohol byť verejnou udalosťou, verní študenti mu napriek tomu zasadili slovanskú lipu nad jeho hrobom v evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici. Na jeho počesť je umiestnená pamätná tabuľa na dome č. 11 v Lazovnej ulici.