Za uhorského kráľa bol Belo IV. korunovaný už ako osemročné dieťa v roku 1214, ale reálnej vlády v krajine sa ujal až po smrti svojho otca Ondreja II. v roku 1235. Jeho detstvo malo dosť búrlivý charakter a časť z neho prežil v rakúskom exile, pretože sa dostal do sporov s otcom pre jeho druhé manželstvo a kvôli neuváženému rozdáva-niu kráľovských majetkov. Spolu so svojím bratom Kolomanom tiež podporoval ustanovenia Zlatej buly, ktoré boli namierené proti dovtedajšiemu spôsobu vlády Ondreja II. Okamžite po svojom nástupe na uhorský panovnícky trón začal s reformami, ktoré mali zamedziť devalvácii kráľovskej moci v krajine. Dal komisionálne preskúmať právoplatnosť všetkých majetkových donácií, ktoré udelil jeho otec a kráľ Imrich, prijal opatrenia na zvýšenie kráľovskej autority a potrestal viacerých popredných dvorských hodnostárov. Uvedené opatrenia vyvolali hnev šľachty, ktorá ho na oplátku nechcela podporovať v bojoch s inváziou Tatárov do krajiny, ktorá začala v roku 1241. Omnoho závažnejšou však bola Belova reforma miest v Uhorsku, ktorá sa spájala s cieľavedomým udeľovaním mestských privilégií početným lokalitám v krajine. Začala sa už v prvých rokoch Belovej vlády, ale nový zmysel nadobudla po odchode Tatárov, kedy sa panovník úspešne pokúsil o obnovu zničenej monarchie. Popri opra-vách a výstavbe hradov obnovoval a udeľoval mestské výsady, ktoré zaisťovali konsolidáciu rozvráteného hos-podárstva krajiny. Súčasťou týchto opatrení bolo aj povolávanie hostí predovšetkým z nemeckých krajín, aby sa usadili v Uhorsku. Zároveň sa mu vďaka premyslenej politike do istej miery podarilo zlepšiť medzinárodné po-stavenie krajiny, no nedokázal presadiť svoje nároky na cudzie územia. Pokusy o zisk rakúskych krajín vyvolali povstanie tamojšej šľachty a jeho nároky na české krajiny v roku 1260 skončili prehrou v bitke na Moravskom poli s českým kráľom Přemyslom II. Otakarom. Ďalšie zápasy (a to aj ozbrojené) musel zvádzať so svojím synom Štefanom, ktorý podobne ako on sám v mladosti, stál v opozícii proti svojmu otcovi. Napriek týmto osobným ne-úspechom sa Belo IV. vo všeobecnosti považuje za úspešného panovníka a za znovuobnoviteľa Uhorska. Vo vzťahu k Banskej Bystrici má Belo IV. osobitné postavenie, pretože práve on tunajším nemeckým hosťom v roku 1255 udelil mestské výsady. V dôsledku toho sa staršia slovanská osada stala slobodným kráľovským a ban-ským mestom a toto sa zaradilo do malej elitnej skupiny najvýznamnejších miest uhorského kráľovstva v stredo-veku. Osobitné privilégium s majetkovými donáciami za zásluhy pri budovaní mesta od panovníka získal aj jeho prvý richtár Ondrej.