Z územia dnešného Slovenska poznáme veľké množstvo historických privilegiálnych listín najrôznejšieho cha-rakteru, ktoré panovníci vydali pre mestá, mestečká a obce. Spomedzi nich najdôležitejšiu skupinu predstavujú mestské výsadné listiny alebo listiny mestských práv, ktoré pochádzajú z 13. storočia. Sú to stredoveké kráľovské potvrdenia nového právneho statusu príslušnej lokality, ktoré panovník vyňal zo všeobecne platného krajinské-ho práva. Tieto listiny obsahovali súhrn práv a povinností mešťanov ako aj vymedzenie územia príslušnej lokality. Najstaršia zachovaná privilegiálna listina pochádza z roku 1238 a vydal ju kráľ Belo IV. pre mešťanov z Trnavy. Z obdobia vlády rovnakého panovníka poznáme viaceré výsadné listiny pre iné lokality, medzi ktorými sa nachádza aj Banská Bystrica. Privilégium pre „našich hostí z novej osady Bystrice blízko Ľupče“, čiže pre nemeckých kolonistov usadených v Banskej Bystrici, vydal kráľ Belo IV. na základe ich vlastnej žiadosti v roku 1255. Presnejší dátum nie je známy, ale podľa typu použitej datovacej formulky v závere listiny je zrejmé, že to bolo niekedy okolo polovice októbra. Presnejšie datovanie nie je možné a všetky zvyčajne uvádzané dátumy nie sú ničím doložené. Listina obsahovala viaceré výsady. Obyvatelia mesta získali predovšetkým právo na každoročnú voľbu richtára, ktorý zároveň plnil úlohu sudcu. Tiež si smeli slobodne zvoliť farára, jeho voľbu však musel potvrdiť ostrihomský arcibiskup. Získali aj právo ťažby zlata, striebra a ostatných kovov kdekoľvek na území celej Zvolenskej stolice a toto územie mohli využívať hospodársky s výnimkou poľovačky a rybolovu. Z prevádzky zlatých baní boli povinní panovníkovi odvádzať jednu desatinu a z baní na striebro a iné kovy jednu osminu príjmov. Všetky spory medzi mešťanmi nemeckej národnosti sa mohli vyriešiť „podľa saského zvyku“, čiže súbojom s mečom a štítom. Od obyvateľov mesta nesmel nikto s výnimkou samotného panovníka alebo jeho vyslanca nič bezdôvodne požado-vať a ani sa dožadovať pohostenia. Kráľ ďalej mešťanov vyňal spod súdnej právomoci úradníkov zvolenskej stoli-ce, oslobodil ich od platenia daní a pozemkových poplatkov a tiež časovo obmedzil povinnú výmenu mincí, ktorá sa konala každoročne. Tiež ich oslobodil od platenia mýta v rámci celého kráľovstva. V poradí poslednou výsadou bola vojenská povinnosť – obyvatelia mesta mali povinnosť, ale aj česť bojovať priamo pod kráľovskou zástavou, ale iba v tom prípade, ak panovník velil vojsku osobne. Záver listiny obsahoval podrobný popis hraníc mesta. Zo samotného textu listiny vyplýva, že panovník listinu nevydal pre slovenských obyvateľov lokality, ale pre nemeckých kolonistov saského pôvodu. Tí na toto územie prišli s cieľom oživiť banskú výrobu, pretože domáce obyvateľstvo nedokázalo realizovať omnoho efektívnejšiu hlbinnú ťažbu drahých kovov než bola povrchová ťažba, ktorá spočívala iba vo viac - menej náhodnom zbere nerastov. Výsady, povedané dnešnou termionológou, predstavovali akýsi stredoveký podnikateľský stimul. Nemci však neprišli na prázdne územie, pretože na mieste dnešného mesta existovala staršia slovenská osada. Dôkazom okrem archeologických nálezov je aj formulácia z listiny - “nová osada Bystrica“ a tiež samotná slovenská podoba pomenovania, ktorá hoci je v latinsky písanom texte, nemá ani latinskú, ani nemeckú, ale čisto slovenskú podobu. Listina Belu IV. z roku 1255 bola napísaná na pergamene s rozmermi 48 x 37 cm a v súčasnosti sa nachádza v odbornej správe banskobystrickej pobočky Štátneho archívu v Banskej Bystrici, ktorá je nasledovníkom pôvod-ného stredovekého mestského archívu. Listina bola v minulosti poškodená, o čom písal v roku 1736 už Matej Bel. V súčasnosti je reštaurovaná, chýba však pôvodná pečať na pergamenovom prúžku, ktorá sa nezachovala. Uhor-skí panovníci pre Banskú Bystricu vydali viacero privilegiálnych listín v znení výsad z roku 1255. Listinu najskôr vydal Belo IV. už v roku 1256, po ňom to bol v roku 1271 Štefan V., roku 1287 Ladislav IV., roku 1293 Ondrej III., roku 1340 Karol Róbert, roku 1363 Ľudovít Veľký, roku 1465 Matej Korvín, a v roku 1496 Vladislav II. Pôvodné výsady z roku 1255 uhorskí panovníci potvrdzovali až do roku 1524, pretože práve v tomto roku mesto získalo nové a odlišné výsady. Pôvodná listina z roku 1255 však prináša najstaršiu písomnú zmienku o existencii Banskej Bystrice a predstavuje jedinečné svedectvo o jeho najstaršej histórii.