Banská Bystrica v minulosti predstavovala významnú lokalitu na hospodárskej mape Európy. Produkty tunaj-šieho medenorudného baníctva sa exportovali na trhy v Benátkach, Antverpách a Norimbergu, odkiaľ sa distri-buovali do ďalších lokalít. Hoci banská výroba mala dlhú historickú tradíciu a podieľalo sa na nej veľké množstvo ťažiarov z radov obyvateľov mesta, na najvyšší stupeň produktivity sa dostala až po vzniku majetkového komplexu Turzovcov a Fuggerovcov. Tí v roku 1495 založili ťažobnú a obchodnú spoločnosť, ktorá do stagnujúcej banskej výroby zaviedla početné technické inovácie, zmodernizovala výrobu a skoncentrovala ťažbu a dopravu vyťaženej horniny. Mediarsky podnik počas svojej polstoročnej prevádzky vyťažil vyše 60 000 ton medi a 115 ton striebra, čo v čistom zisku predstavovalo 2,5 milióna zlatých. Prosperita však mala aj svoje tienisté stránky. Podnik od pa-novníka získal obchodné, daňové, colné a iné výsady, čím sa stal nezávislým od mestského trhu a preto dochá-dzalo k neustálym sporom s vedením mesta. Omnoho závažnejší problém však súvisel práve s baníkmi, čiže naj-početnejšími zamestnancami mediarskeho podniku. Spočiatku vládla na obidvoch stranách relatívna spokojnosť, ale situácia sa dramaticky zmenila začiatkom 16. storočia. Zmena súvisela predovšetkým so znehodnotením vte-dajšej meny, pretože nové strieborné mince stratili až 2/3 svojej pôvodnej hodnoty. Baníci svoje mzdy navyše dostávali v menej hodnotných medených minciach a keďže zároveň došlo k nárastu cien tovarov, dostávali sa do ťažkej ekonomickej situácie. Počiatočné nepokoje a štrajk v máji 1525 prerástli do otvorenej vzbury. Keďže na panovníka v záležitosti správy podniku vyvíjal nátlak aj uhorský snem, kráľovská komora v júni podnik skonfiško-vala. Štátna správa však nebola schopná zabezpečiť prevádzku v pôvodnom rozsahu a navyše prestala vyplácať mzdy. Nepokoje sa z Banskej Bystrice postupne rozšírili aj do ďalších banských miest a vo februári 1526 došlo k ozbrojenému povstaniu. Baníci zajali komorského grófa, obsadili objekty banskej komory a vyrabovali domy v meste, ale po deviatich dňoch sa museli dať na ústup. Po aprílovom súdnom vyšetrovaní boli vodcovia povstania odsúdení na smrť a ostatní boli zaviazaní poslušnosťou voči svojim nadriadeným. Zároveň došlo k návratu skon-fiškovaného mediarskeho podniku do rúk jeho pôvodných majiteľov. Nová vlna nepokojov vypukla v auguste 1526 a tieto vrcholili opätovným rabovaním a podpálením mesta, ako aj neúspešným ozbrojeným útokom na mestský hrad. Keďže akcie sa už zúčastnila iba asi štvrtina baníkov z Banskej Bystrice a ostatné lokality sa do akcie nezapojili, baníci boli nútení z mesta ustúpiť a povstanie sa definitívne skončilo. Napriek neúspešnému výsledku sa povstanie baníkov v Banskej Bystrici stalo najväčším sociálnym hnutím a ozbrojenou vzburou námedzne pra-cujúcich na Slovensku v období feudalizmu.