Vekom druhý najstarší priemyselný závod na Slovensku, avšak prvý svojho druhu. Od začiatku svojej činnosti v roku 1496 do jeho definitívneho ukončenia roku 1991 sa dožil takmer 500 rokov nepretržitej aktivity. Na rozdiel od Kremnickej mincovne (založená 1327-8), s ktorou bol historicky, výrobne a hospodársky po celé svoje pro-dukčné obdobie úzko zviazaný, sa stal však mediarsky podnik so svojím hámrom prvým a najvýznamnejším pod-nikom, ktorého produkcia bola určená jednoznačne pre trh. Európske prvenstvo Medeného hámra spočíva v zavedení prvej koncentrovanej veľkovýroby v kovohutníctve v dobe, v ktorej sa meď stala na európskych trhoch najžiadanejšou komoditou. V 16. storočí výroba úplne ovládla európsky trh s meďou a ešte do polovice 17. storočia patril Medený hámor k trom najdôležitejším mediarskym podnikom. Jeho produkcia našla uplatnenie v širokom spektre úžitkových a umeleckých remesiel, ale najmä v rozvoji námorného loďstva a vo výrobe zbraní. V tom zmysle zohral tiež významnú rolu v protitureckej obrane. Z celého komplexu podnikových závodov, rozložených na rozsiahlom teritóriu (od Moštenice po Tajov a od Ban-skej Bystrice po Liptovské Revúce) mal Medený hámor so svojou pridruženou výrobou najbližšie k typu manu-faktúry - priameho predchodcu továrne kapitalistického podniku. K dlhej funkčnej životnosti hámra významne prispela veľkorysá koncepcia v Turzovom projekte pri jeho založení a dve významné inovácie výrobného pro-gramu. V polovici 18. storočia (rok 1761) tu banský erár zaviedol veľkovýrobu medených platničiek pre Krem-nickú mincovňu a koncom 19. storočia (rok 1891) sa tu vybudoval najväčší závod elektrolytickej rafinácie medi v Uhorsku. Celá veľkovýrobná priemyselná produkcia čistej medi z podnikových rafinačných hút v Moštenici a Tajove počas celého produkčného obdobia mediarskeho podniku prechádzala výlučne cez Medený hámor. Turzovci v hámri vytvorili v európskom kontexte bezprecedentné dielo – v objemoch a koncentrácii výroby, kvantitou a zložitosťou mechanických strojov, zabezpečením celoročnej prevádzky, umiestnením mohutných vodných rozvodov v interiéri, ako aj integráciou hutníckych, hámorníckych, zámočníckych dielní a skladov. Tur-zovci doplnili výrobný areál hámra o objekt správy a zabezpečili obydlia pre správcu – šafára, majstrov, stráže a tovarišov. Bystrický hámor nemal pravdepodobne počas svojho fungovania v celej strednej Európe porovnateľného konkurenta v mediarstve, ani v železiarskej výrobe. V Medenom hámri sa od počiatkov spracovávala asi desatina produkcie medi na výrobu spotrebného tovaru (riad, kotle, drôt, strechový plech...). Avšak celých deväť desatín ostatnej produkcie sa vyvážalo do podnikových hút pri Arnoldsteine, Hohenkirchene, ako aj do fuggerovských faktórií a skladov po celej Európe. Práve v hámri tento rozsiahly objem výroby medi dostával konečnú podobu žiadanéhoobchodného tovaru (štvorhranný plech, liate pologule, kotúče, tyče...). Nepochybným unikátom vo výrobnej časti Medeného hámra je zachovaná renesančná hutnícka hala s dvomi hutníckymi pecami – ohniskami, s reliktom - monolitickým kamenným stĺpom, zachovaným z pôvodného riešenia dispozície pred požiarom (roku 1761). Tu sa meď odlievala do foriem a potom vyvážala do celej Európy. Od roku 1759 sa začali v hámri vykúvať a neskôr od roku 1761 odlievať mincové cány (pásy). Z nich sa po úprave v novej veľkej valcovni vybudovanej v areáli hámra v roku 1761 vyrážali mincové platničky, a to nielen pre Kremnickú mincovňu, ale aj pre mnohé západoeurópske a juhoeurópske štáty. Napríklad v roku 1762 sa ich tu vyrobilo 27 138 932 kusov. Historická hutnícka dielňa nemá obdoby vo svojej zachovalosti a autenticite. K historicky najvý-znamnejším patrí aj zachovalý objekt dielní, ktorý vznikol v priebehu druhej polovice 18. storočia pravdepodob-ne z potreby rozšírenia výrobnej kapacity valcovne mincovne. Za toto zistenie môžeme vďačiť mimoriadnej vý-povedi nedávno objaveného najstaršieho a zároveň najkomplexnejšieho plánu Medeného hámra s úplným pô-dorysným zobrazením všetkých jeho výrobných aj nevýrobných objektov, ktorý vznikol asi okolo roku 1764. Bez neho by sme nevedeli, že „dielne“ vznikli zo starého, solitérneho, veľmi dômyselného a obdivuhodne dokona-lého, celomurovaného hutníckeho objektu, vybudovaného pri vodnom náhone, severne od objektu hámra. V ňom stála centrálne situovaná taviaca pec v krytej hutníckej hale, skonštruovanej z troch strán pilierovým ambi-tom, zaklenutým krížovými klenbami, ohraničená predsunutým murovaným obvodovým plášťom. Medený hámor sa však podpísal aj na najväčšej katastrofe, skaze mesta. V roku 1761 požiar z hámra silný vie-tor rozniesol na mesto. Medzi prvými, v roku 1997 z neznalosti a netrpezlivosti, žiaľ, zbúrali aj veľmi dôležité časti Medeného hámra, tohto nemého svedka ľudskej vynaliezavosti a umu.