Nenápadná kovová tabuľka vsadená do mestského hradobného múra na Stadlerovom nábreží informuje v nemeckom jazyku o výške vody: „WASSERSTAND D 25 AUGST 1813“ počas katastrofálnej povodne v celom Uhorsku, ktorá v Banskej Bystrici kulminovala práve 25. augusta 1813. Osud tabuľky je rovnako zaujímavý ako stručný text, ktorý obsahuje. Pôvodne bola taktiež umiestnená na múre mestského opevnenia pri niekdajšej kolkárni, ale o čosi bližšie k potoku Bystrica. Keď v šesťdesiatych rokoch časť múra a kolkáreň asanovali, tabuľka sa stratila, ale už v roku 1969 sa našla a pamiatkari ju umiestnili na terajšie miesto, údajne v rovnakej výške. Menšie či väčšie povodne neboli v Banskej Bystrici ničím neobvyklým, pretože Hron a priľahlé potoky Bystrica a Tajovský potok sa pomerne často vylievali z brehov, pričom spôsobovali obrovské škody na majetku občanov. Neraz sa o živelné pohromy pričinili tzv. hrable na Hrone, zariadenia na zachytávanie splavovaného dreva z Ho-rehronia, najmä vtedy, keď výdatne, dlhšie pršalo a spriečilo sa v nich veľké množstvo dreva, ktoré zahatalo tok Hrona. Napríklad v roku 1575 veľká jarná povodeň odniesla hrable aj so všetkými zásobami dreva. Prvá regulácia Hrona a úprava hronského nábrežia od dolnej časti Národnej ulice až po Kostol svätej Alžbety sa uskutočnila v rokoch 1901 – 1903, na ktorú štedro prispel banskobystrický mecén, kráľovský a dvorný radca Teofil Stadler (1822 – 1911). Mešťania na znak úcty pomenovali po ňom aj nábrežie „na večné časy“. Mesto zažilo v minulom storočí ďalšie dve mohutné povodne. Hron sa vylial s neobvyklou silou v roku 1931, hoci krátko predtým prebehla regulácia nábrežnej cesty. V polovici päťdesiatych rokov minulého storočia mesto pristúpilo k preloženiu koryta Hrona. Ani toto protipovodňové opatrenie neprinieslo očakávané výsledky, pre-tože už v roku 1974 opäť postihli Banskú Bystricu ďalšie a zatiaľ posledné záplavy. V živej pamäti Bystričanov ostávajú zatopené Žlté piesky, Stadlerovo nábrežie, Hušták a Radvaň. Pod múzeom SNP sa dalo člnkovať.