Preniknutie sovietskych vojsk a rumunskej armády po oboch stranách Hrona na sever od Zvolena vytváralo priaznivé podmienky k dobytiu Banskej Bystrice. Udržanie tohto mesta bolo symbolom národnooslobodzovacie-ho boja slovenského národa. Napriek obsadeniu Banskej Bystrice 27. októbra 1944 zostala Banská Bystrica mes-tom, kde sa fašistický režim udržal jedine s pomocou nemeckých okupačných vojsk. Veliteľstvo nemeckej 8. ar-mády zorganizovalo okolo mesta dokonalý systém poľných opevnení. Celkove boli na prístupoch k Banskej Bys-trici z južnej strany vybudované štyri protitankové priekopy, dvadsať železobetónových palebných ohnísk, dve-stošesť kovových protitankových prekážok. Podobne z východnej strany prehradili fašisti prístupy k mestu členi-tou obranou. Rozhodujúci útok na Banskú Bystricu začali 19. marca 1945 o pol ôsmej hodine ráno jednotky Červenej ar-mády – 50. a 51. zbor 40. armády generála Žmačenka tridsaťminútovou delostreleckou prípravou. Následne, podporované 8. rumunskou mechanizovanou jazdeckou divíziou 4. rumunskej armády generála Dascalescu, zaútočili pozdĺž západného brehu Hrona severne od Zvolena. Z východnej strany smerom k Banskej Bystrici postupovali jednotky Karnačevovej brigády v súčinnosti s 11. rumunskou pešou divíziou, ktoré zaútočili na dobre vybudované opevnenia fašistov v Podbrezovej a Dolnej Le-hote. Aj vďaka podpore miestneho obyvateľstva sa podarilo prelomiť obrannú líniu a 23. marca 1945 postúpili vojská až k obci Lučatín. Následne fašisti stiahli obranné vojská z rôznych úsekov okolo Banskej Bystrice priamo do mesta a snažili sa zastaviť tlak vojsk Červenej a rumunskej armády. V ranných hodinách 25. marca 1945 pre-nikli do mesta sovietski a rumunskí vojaci. Napriek silnému odporu fašistov okolo ôsmej hodiny ráno už bol oslo-bodený stred mesta a o druhej poobede bola celá Banská Bystrica opäť slobodná. Snahu 8. nemeckej armády o opätovné obsadenie mesta útokom zo severu smerom od Jakuba a Tajova vojská 40. armády generála Žmačenka dokázali úspešne odraziť. Po oslobodení mesta vojaci Červenej armády okrem opravy mostov a ciest identifikovali aj zamínované objek-ty a zabezpečovali ich následné odmínovanie. Odmínované objekty označovali nápismi „Provereno, min net“ (Preverené, bez mín). Toto lakonické oznámenie bolo zárukou pre bezpečné užívanie skontrolovaných objektov, respektíve ich prípadnú rekonštrukciu. Súčasťou nápisu bol nielen dátum kontroly, ale aj mená vojakov, ktorí kontrolu vykonali. Do dnešných čias sa v meste zachovali štyri takéto nápisy: v Národnej ulici, Robotníckej ulici, na Hronskom predmestí a na Námestí Štefana Moysesa. Sú spomienkou na dni, kedy prišla do nášho mesta sloboda a pripomínajú nám akú cenu sme museli za ňu zaplatiť.