Škola spĺňala požiadavky meštianskej a obchodnej školy mesta, čiže druhého a tretieho stupňa vzdelávania. Jej architekt po praxi u Ödöna Lechnera bol zamestnancom Ministerstva obchodu v Budapešti, neskôr sa stal zná-mym ako projektant nemocničných zariadení. Budova sa svojím slohom pripojila k prvým eklektickým stavbám novej ulice. Jej hmotová kompozícia má tvar v podobe L na križovatke ulíc, s hlavným vstupom v osi zvýrazneného nárožia., pokračujúceho vertikálne v boha-tých strešných tvaroch. Na tejto osi je v interiéri umiestnené hlavné schodište, sprístupňujúce všetky podlažia. Dispozícia budovy je jednoduchá – priebežná chodba zo strany dvora, učebne sú umiestnené zo strany ulice. Eklektický charakter budovy čerpá svoje inšpirácie od anglickej neskorej gotiky až po secesnú ornamentiku. Výraznosť priečelí s uplatnením režnej tmavočervenej tehly je ukáznená bielymi horizontálnymi pásmi a odľah-čená bielym soklom prízemia, uličné i dvorné priečelia sú rovnocenné. Škola bola v roku 1932 rozšírená smerom k Hornej ulici vo funkcionalistickom tvarosloví.