Na súčasnom území mesta Banská Bystrica sa nachádzajú viaceré zaujímavé stavby - zvonice. Tieto v minulosti plnili a aj plnia funkciu umiestnenia a používania zvonov mimo kostolov. Zvonice bývajú murované, i keď po-známe aj typy drevené a polomurované, jednoduchšie i zložitejšie. Tie banskobystrické sú charakteristické mu-rované samostatne stojace veže na strategických miestach v osídlených častiach. Nachádzajú sa najmä na území bývalých samostatných obcí, ktoré boli neskôr v druhej polovici dvadsiateho storočia pripojené k mestu. Najzaujímavejšia, najvyššia a najlepšie zachovaná a zrekonštruovaná veža – zvonica sa nachádza v strede bý-valej obce Sásová, dnes mestskej časti Banská Bystrica – Sásová, ktorá sa rozprestiera pod veľkým sídliskom vy-budovaným v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Bola postavená v roku 1913 na pozemku, ktorý sásovskej filiálke ECAV (Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania) darovala p. Dorota Roháčová. Zvony sa dostali do veže v roku 1928, kedy tieto dala vyhotoviť miestna filiálka ECAV. V máji 1929 boli zvony posvätené a odvtedy sa v obci z tejto príležitosti konali slávnostné bohoslužby. V roku 1938 bol pred zvonicou umiestnený podstavec s bustou generála Milana Rastislava Štefánika, od významného akad. sochára Ladislava Majerského.Táto busta je výnimočným a celosvetovo ojedinelým spracovaním podoby gen. Štefánika bez fran-cúzskej generálskej čiapky a s realistickými črtami tváre. V roku 1939 boli na všetky štyri strany zvonice umies-tnené hodiny. Potrebná rekonštrukcia a uvedenie zvonice do stavu, aký poznáme dnes, boli vykonané vďaka finančnému príspevku švajčiarskych evanjelikov a.v. a vďaka Ing. Pavlovi Rýsovi v roku 2000. O výstavbe i rekonštrukcii sa zmieňujú pamätné tabule umiestnené na zvonici. V susednej bývalej obci Rudlová, dnes taktiež mestskej časti Banskej Bystrice, sa tiež nachádza zvonica. Ako ty-picky solitérna stavba sa neprehliadnuteľne týči vo vrchnej časti svahu Strmej ulice. Je vzhľadom jednoduchšia, ale podstatne staršia. Bola vybudovaná v roku 1881, pôvodne nie na obecnom, ale súkromnom pozemku rodi-ny Valovie. Má pôdorys 3,5 x 3,5 metra a je vysoká 11 metrov. 6. novembra 1881 boli do nej umiestnené aj zvony, ktoré za 3000 zlatých zakúpila obec a bola aj vysvätená. Pamätná tabuľa, umiestnená nad vchodom do zvonice priamo z ulice, potvrdzuje už uvedený rok výstavby, ale aj rok rekonštrukcie po druhej svetovej vojne – 1948. Počas prvej svetovej vojny sa dokonca podarilo Rudlovčanom uchrániť zvony, ktoré mali byť na základe rekvirácií pre uhorské vojsko, použité na liatie kanónov. Oba objekty, ako aj ich zvony, slúžia príslušníkom oboch majoritných náboženských konfesií, ako evanjelickej, tak aj katolíckej. V minulosti bývalo zvykom zvoniť trikrát denne – ráno, na obed a večer. Okrem toho sa zvonilo kvôli veľkým búrkam, požiarom, ale aj pohrebom a iným udalostiam a okolnostiam, ktoré vybočovali z rámca kolobehu každodenného bežného života. Obce spravidla mávali ustanovených zvonárov, ktorí boli aj príležitost-ne a podľa možností platení.