Trhové kolonizačné mesto pod Urpínom ležalo na dôležitej obchodnej ceste „Via Magna“, spájajúcej juh so severom, vedúcej od Stredozemného mora cez južné Uhorsko a banské Pohronie až k Baltu. Mesto so špeciali-zovanou banskou činnosťou a obchodnými aktivitami malo právo trhu od čias, keď kráľ Belo IV. daroval obyvate-ľom jestvujúcej osady s názvom Villa v roku 1255 kráľovské výsady. Mesto sa postupne rozvíjalo, z prízemných domov s hlbokými dvorovými zástavbami s prelukami, vznikali sú-vislé radové zástavby a uprostred cesty vedúcej od juhozápadu smerom na severovýchod medzi súvislou zá-stavbou na miernom návrší, kde sa domy rozostupujú, sa sformovalo námestie. A k trhom, ktoré sa konali na námestí, neodmysliteľne patrila studňa. Jej význam mierne klesol, keď mesto malo už koncom 16. storočia vodo-vod a kanalizáciu a miesto konania trhu preložili juhovýchodne pod mestský hrad. Na vedutách môžeme v mieste dnešnej fontány, niekde uprostred námestia vzhliadnuť malé body. A to už je zaznamenaná drobná architektúra, predchodca našej fontány. V prvej tretine 17. storočia, za richtára Reulla, vzniká na mieste bývalej studne (?) malé jazierko ohraničené kameňmi v tvare osemuholníka, uprostred ktorého stála mosadzná socha. Takáto drobná architektúra sa zachovala približne dvesto rokov, keď na pláne mesta z polovice 19. storočia je jasne zachytený jej tvar. Ku koncu 19. storočia už vieme presne, ako vyzerala, vďaka prvej vyhotovenej fotodokumen-tácii. Bol to vodomet, obkolesený malým jazierkom vyhĺbeným do zeme, s nízkym kamenným múrikom, do kto-rého padala späť vychŕlená voda. Začiatkom 20. storočia ku kamennému múriku pribudla kvetinová záhradka a nízky kovaný plôtik. Ku kovanému plotu bol postupne pribudovaný jeden stupeň ďalšieho betónového múrika a dlažba, ktorá tvorila jeden výškový stupeň od plochy námestia. Opätovnú dostavbu si vyžiadalo jej napojenie na elektrický pohon (1912). Do jazierka postupne pribúdali najprv štyri kopčeky navŕšených kameňov v strede, neskôr aj po obvode plochy jazierka. Modernizáciou prešla aj koncom 30-tych rokov, keď ju v medzivojnovom období doplnili o farebné osvetlenie. Tu niekde sa zastavil jej postupný vývoj od malého vodometu (r. 1860) až po homoľu obrastenú machom, z ktorej vrcholu strieka do výšky prúd vody. K nemu z obvodu vrcholu kameňov oblúčikmi dopadajú menšie prúdy vody, ktoré spolu tvoria okrúhly veniec. Nepravidelný útvar z tufových kame-ňov má tvar smerom nadol sa rozširujúceho odrezaného kužeľa, ktorý je ponorený v jazierku a oblemovaný níz-kym kamenným múrikom v tvare kruhu. Cez kruhový múrik sú postavené okolo dominantnej hmoty kameňa ďalšie štyri nepravidelné homole naukladaných tufových kameňov, chŕliacich vodu na centrálnu masu kameňa. Po poslednej komplexnej rekonštrukcii fontány v roku 2009 spozornie nejeden návštevník mesta a na chvíľu sa pozastaví. Každodenný život na námestí dopĺňa nielen známym zvukom padajúcej vody, ale aj tónmi vážnej hudby, znejúcimi v pravidelných intervaloch. Svojimi premenami podľa potrieb času, sprevádzala dobový vývoj námestia a jej prítomnosť vnímame ako neoddeliteľnú súčasť centra mesta.