Monumentálne súsošie troch ženských postáv je inštalované v juhozápadnej časti rozsiahleho areálu Fakultnej nemocnice s Poliklinikou F. D. Roosevelta. Umiestnené je pred dvojicou monoblokov lôžkovej časti nemocnice ako výtvarný akcent priľahlého parku.  Pavol Tóth (1928 – 1988) sa vo svojej sochárskej tvorbe venoval takmer výlučne figúre, predovšetkým ženskej. Základným motívom jeho stvárnení bol najčastejšie ženský akt. Tvorba s tematikou ženských postáv sa naplno rozvinula začiatkom šesťdesiatych rokov a polohovo sa rozširovala: začínali vznikať prvé celofigurálne sochy žien (sediace, stojace, ležiace). Tóth sa inšpiroval dielami A. Modiglianiho či H. Moora, ale aj archaickými schematizovanými postavami zo starodávnych kultúr. V druhej polovici svojej tvorby túto príznačnú tému rozšíril o motív matky, ako archetypálne stvárnenej bytosti vyžarujúcej istotu a bezpečie.  Štylizované a tvarovo zjednodušené ženské figúry súsošia Trávnice, patria k poslednej etape autorovej tvorby.  Zobrazené sú s úspornou prostotou a jednoduchosťou, bez detailov a jednoznačných jednotlivostí a ich dôstojná monumentalita pôsobí majestátnym pokojom.

Dielo nebolo od svojho vzniku ošetrované a dnes vyžaduje rozsiahlu odbornú rekonštrukciu. Sokel na ktorom je súsošie umiestnené bol nedôstojne znehodnotený grafitovými nápismi a údržba parku je dlhodobo zanedbávaná. Kultúrna hodnota diela i potenciál jeho harmonizujúceho účinku v prostredí nemocnice  si nepochybne zaslúžia pozornosť a adekvátnu starostlivosť. Pavol Tóth (1928 – 1988) patrí k významným osobnostiam slovenského sochárstva. V rokoch 1945 — 1950 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Bratislave (odbor keramika, prof. T. Lugs) a v rokoch 1950 — 1955 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (Oddelenie figurálneho sochárstva, prof. J. Kostka). Bol spoluzakladateľom Skupiny Mikuláša Galandu (1957). Od roku 1955, s výnimkou sedemdesiatych rokov, pravidelne vystavoval doma i v zahraničí.