Obytná plastika pochádza z roku 1972 a Jaroslav Kubička ju realizoval v spolupráci s Ing. arch. Pavlom Rekom, ktorý projektoval aj sídlisko „Sever“, ktoré  plastika výtvarne dotvárala. V „normalizačnom“ období išlo o projekt panelákového sídliska s najnižšou hustotou osídlenia v Banskej Bystrici a jeho výstavbu bolo preto veľmi ťažké presadiť. Z pohľadu kvality životného priestoru a prírodnej scenérie, v ktorej je situované, patrí aj dnes k najhumanistickejším panelákovým obytným lokalitám v meste. V priestore na konci Severnej ulice bol vytvorený oddychový park pre neveľký obytný celok, pričom tvarovaná „obytná“ plastika z liateho betónu ponúkala pre jej obyvateľov možnosť organizovania menších spoločenských udalostí, koncertov a stretnutí. Plastika bola v 70. a 80. rokoch obľúbeným miestom oddychu miestneho obyvateľstva, dnes je však poškodená a okolie plastiky nie je udržiavané. Akademický maliar a sochár Jaroslav Kubička (1930 – 2009), študoval na Pedagogickej fakulte a Akadémii výtvarných umení v Prahe, na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave maľbu u prof. Jána Mudrocha. Žil a tvoril v Banskej Bystrici, kde pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a umelec v slobodnom povolaní. Neskôr pôsobil v Dolnom Kubíne. V Banskej Bystrici v spolupráci s architektmi realizoval viacero monumentálnych výtvarných diel, ktoré sa zachovali dodnes: Obytná plastika (1972), sochársky modelované Nádvorie Gymnázia J. G. Tajovského a Obchodnej akadémie (1989), plastiky Lienka a Trojlístok (1986). Tiež realizoval výtvarné práce v architektonickom  interiéri budov postavených v 2. pol. 20. storočia – Reliéfnu stenu (1968) v interiéri hotela Lux,  drevený figurálny reliéf Návrat (1980 – 1984)  vo vstupnej hale Právnickej fakulty Univerzity Mateja  Bela, plastiku Slovenská pieseň (1987) v aule Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského. Originálna Keramická fontána (1973 – 74), ktorú Jaroslav Kubička vytvoril pri nákupnom stredisku Úsvit na Švermovej ulici bola po r. 1989 zlikvidovaná.