Betónové reliéfne plastiky k 35. výročiu SNP vytvoril akademický sochár Mikuláš Palko v spolupráci s architektmi P. Rekom a J. Rommerom. Plastiky boli osadené pri vstupoch do mesta Banská Bystrica pod obcou Badín a nad obcami Kostiviarska, Jakub, Uľanka. Nachádzajú sa v blízkosti štyroch rôznych úsekov rýchlostnej komunikácie , ktorej výstavba prebiehala v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Realizácia plastík bola súčasťou tejto výstavby a financovala sa z jej rozpočtu. Vtedajší štát investoval do rozvoja monumentálnej výtvarnej tvorby veľké finančné čiastky. Na základe  Uznesenia vlády ČSSR č. 355/65 o rozpočtových pravidlách investičnej výstavby bolo zabezpečené financovanie výtvarného umenia v architektúre vo výške od 0,5 % až po 4 % priamo z celkového rozpočtu každej realizovanej stavby a to aj inžinierskej či priemyselnej.
Plastiky odhalili v roku 1981 a boli venované 35. výročiu SNP. Verejný priestor mesta Banská Bystrica, ako dôležitého centra antifašistického odboja, bol po r. 1945 významne definovaný monumentálnou tvorbou venovanou tejto téme. Zachované pomníkové a pamätníkové monumenty boli však realizované prevažne počas nasledujúceho, opätovne totalitného režimu komunistickej strany. Výsledná podoba výtvarných diel situovaných vo verejnom priestore, preto podliehala ideológii vládnucej strany. V prípade týchto plastík, ktoré vznikli počas tvrdej normalizácie bola dominantná úloha komunistickej strany demonštrovaná päť cípov hviezdou, ktorá je zobrazená na každom reliéfnom výjave. Jednotlivé reliéfy sú komponované na betónových paneloch a zobrazujú geometricky štylizované figurálne kompozície mužských postáv v dlhých vojenských plášťoch. Figúry sú zachytené v dynamických bojovných gestách so zbraňami nad hlavami postáv. Mikuláš Palko sa podľa vlastných slov pri navrhovaní plastík inšpiroval umelecky hodnotným pamätníkom SNP z Kováčovej z roku 1969 , ktorý vytvoril akademický sochár Jozef Jankovič v období kultúrneho a politického uvoľnenia.
Plastiky k 35. výročiu SNP sú však z výtvarného hľadiska už výrazne poznamenané obdobím tzv. normalizácie a radíme ich k tzv. socialistickému umeniu. Po rehabilitácii umeleckých avantgárd v uvoľnených 60. rokoch nahradil pojem socialistický realizmus vágnejší termín socialistické umenie, ktorý akoby oficializoval využívanie avantgardných experimentov v prípade, že boli „riedené“,  miešané a kombinované so socialistickými symbolmi.