Mestská zeleň, ktorá vytvára hlavnú pohľadovú os na Pamätník SNP, vznikla vo dvoch etapách: vo väzbe na výstavbu obytného súboru Sídliska pred stanicou (1955-1956) a vo väzbe na výstavbu Pamätníka SNP a jeho podnožia na bývalom území toku a ramien Hrona, podľa víťazného urbanistického plánu Emanuela Hrušku a Milana Kodoňa z roku 1959 (realizácia 1969-1988). I keď celé územie má parkový charakter, mesto ho zatiaľ nezaradilo medzi mestské parky. V období prvej etapy priečna os Sídliska bola určená otvoreným kanálom mestskej elektrárne, prispôsobila sa mu tak výstavba, ako aj prvá výsadba zelene. Až po zrušení mestskej elektrárne a zakrytí kanála bola vysadená verejná zeleň podľa projektov pro-jekčnej zložky ZARES-u a Stavoprojektu v polovici 70-tych rokov. Bola prispôsobená obytnému charakteru sídliska, s vysokou i nízkou zeleňou, oddychovými priestormi, ihriskami, výtvarnými dielami. V posledných desaťročiach sa síce vykonáva základná údržba, ale chýba zásadný a citlivý prístup k zmenám, ktoré prináša čas – tak pre zeleň, ako aj pre stále prvky parkového priestoru. Druhá etapa vznikla v období sprístupnenia Pamätníka SNP, jednak na jeho terase (parkové úpravy pod vedením Ing. Ľudovíta Petríka v spolupráci s Prof. ing. arch. Kuzmom), jednak na nive pod ním okolo roku 1969. Došlo k tvarovaniu terénu a vylúčeniu dopravy. Mohutné staré lipy sú pozostatkom z obdobia starého stavu Hrona. Stred priestranstva bol zatrávnený a voľný – pri svojom vzniku slúžil na zhromaždenia pri oslavách. Postupne sa stal obľúbeným a najnavštevovanejším priestranstvom mesta, s mnohými prirodzene vytvorenými funkciami. V roku 1969 tu boli vytvorené aj viaceré výtvarne pojednané ihriská pre deti a taktiež výtvarné diela významných umelcov (Vladimír Kompánek, Karol Lacko, Pavol Tóth), ktoré bez potrebnej údržby každým dňom strácajú svoju hodnotu. Fontána Andreja Goliáša pred Luxom bola postupne likvidovaná opakovanými stavbami provizórnych výstavných stanov. Toto pásmo zelene, ktoré vzniklo postupne a bez celistvej koncepcie, je dnes dôležitým prvkom tak identity mesta, ako aj ochrany jeho obyvateľov v nastávajúcom období globálneho otepľovania so všetkými jeho následkami. Vyhlásením za pamätihod-nosť je vyjadrené aj želanie obyvateľov mesta o jeho zachovanie v celom rozsahu.