V období stredoveku erby, čiže osobitné identifikačné znaky namaľované na štíte podľa ustálených pravidiel, používali nielen fyzické, ale aj právnické osoby. Na území Slovenska už od 1. tretiny 13. storočia jestvovalo via-cero miest a osád mestského charakteru a práve v tomto storočí sa zrodili aj naše prvé mestské erby. Keďže Banská Bystrica v tomto období patrila do elitnej kategórie slobodných kráľovských a banských miest, erb získala medzi prvými. Presný dátum udelenia erbu panovníkom kvôli absencii písomných prameňov síce nepoznáme, ale najstaršia zachovaná banskobystrická pečať s mestským erbom je štýlovo identická s najstaršou pečaťou Banskej Štiavnice, ktorá pochádza z roku 1275. Obsahom banskobystrického erbu je pritom modifikovaný štátny znak uhorského kráľovstva – tzv. mladší štátny znak Uhorska, ktorý sa používal za vlády dynastie Arpádovcov. Patrí teda do rovnakej skupiny mestských erbov, ako napr. erby Žiliny, Skalice, Šurian, Topoľčian a neďalekého Zvolena, ktoré tiež vznikli aktívnym pretvorením uhorského (v týchto prípadoch ale staršieho) štátneho znaku. Pôvodný mestský erb sa od toho súčasného mierne líšil. Najstaršia zachovaná pečať s mestským erbom je na listine z roku 1326 a obsahuje ranogotický trojuholníkový štít, ktorý je členený na deväť vodorovných polí (v heraldickej terminológii sú to štyri brvná). Nad štítom je umiestnené k sebe privrátené banícke kladivko a že-liezko. Voľnú plochu po bokoch erbového štítu vypĺňajú nebeské telesá – na jednej strane dvanásťcípa hviezda (slnko) a na druhej polmesiac, pričom obe telesá sú hore a dole sprevádzané malými šesťcípymi hviezdičkami. Po obvode pečate je umiestnený majuskulný kruhopis + SIGILLVM • DE • BISTRICEBANA. Toto najstaršie pečatidlo sa bezo zmeny používalo až do polovice 15. storočia, kedy ho nahradilo nové so zmeneným mestským erbom. Obsahovalo neskorogotický štít, ktorý je sedemkrát delený – čiže je členený už iba na osem vodorovných polí. Erb zároveň dopĺňa anjel vo funkcii nosiča štítu a dva jastraby vo funkcii strážcov štítu. Príčiny zmeny obsahu erbového štítu, ktorá spočívala v redukcii počtu vodorovných polí, nedokážeme vysvetliť. Vieme len, že Banskobystričania opustili vyše storočia používaný erb rovnako ako banícku symboliku a už sa k nim nikdy nevrátili. Súčasný erb mesta Banskej Bystrice je priamo odvodený práve z tejto pečate s nosičom a strážcami erbového štítu. Mestský erb spolu s vlajkou a pečaťou predstavujú oficiálne symboly mesta, ktorých používanie upravuje osobitný štatút. Erb mesta sa môže používať vo dvoch podobách. Jednoduchú, alebo základnú formu predstavuje tzv. malý erb a tento má podobu iba samotného erbového štítu so znamením (štyri červené brvná v striebornom poli). Tzv. veľký, alebo slávnostný erb je výtvarne bohatší – má podobu erbového štítu so znamením, ktorý je doplnený o anjela vo funkcii nosiča štítu a dvoch jastrabov ako strážcov štítu.